Vidiecky turizmus a agroturizmus je spojený predovšetkým s jednoduchšími formami ubytovania (penzión, apartmánový dom, ubytovanie v súkromí a pod. spravidla s 10 až 40 lôžkami) vo vidieckej krajine s možnosťou poznávania života v mimomestských aglomeráciách. Agroturizmus a v ňom forma turizmu nazývaná gastroturizmus je spojená s domácim stravovaním, tradičnou miestnou gastronómiou, vinárstvom, zdravými potravinami, pitnými minerálnymi vodami s charakteristickou prírodnou chuťou zaraďovaných do potravinárstva, regionálnymi kuchárskymi špecialitami a delikatesami z rastlinnej a živočíšnej výroby ponúkané v rámci reštaurácií, ako aj sedliackeho dvora, ranča, farmy, salaša, ekozariadenia a pod. Vidiecky turizmus a agroturizmus zahŕňa súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb spojených s cestovaním a pobytom ľudí vo vidieckom prostredí vo voľnom čase.  Svetová organizácia turizmu (UNWTO) vyhlásila na rok 2020 celosvetovú tému: Turizmus a rozvoj vidieka.

Voda je nevyhnutne potrebná pre život a tvorí 50 až 70 % ľudského tela. Slovensko sa ako jedna z mála krajín môže pochváliť jej mimoriadnymi zásobami. Nejde len o pitnú vodu, ktorej je u nás dostatok, ale aj o rôzne minerálne pramene, ktorých zdraviu vhodné účinky využívajú Slováci, ale často aj zahraniční turisti. Ponuka gastroturizmu k rôznym kulinárskym gastronomickým jedlám vhodne dopĺňajú pitné minerálne vody. Prírodná minerálna voda je mikrobiologicky bezchybná podzemná voda, ktorá vyviera na zemský povrch z jednej či viacerých prirodzených alebo umelých výstupných ciest, tzv. vrtov. Od obyčajnej pitnej vody sa odlišuje charakteristickým pôvodným obsahom minerálov spôsobujúcich prírodnú chuť (železitá, sírnatá, slaná, kyselá, zemitá a pod.), stopových prvkov alebo ich častí, ako aj fyziologickým účinkom a svojou pôvodnou čistotou. Tieto výnimočné vlastnosti sú zachované vďaka jej podzemnému pôvodu a chránia ju pred každým rizikom znečistenia. Prírodné minerálne vody sú spravidla rozdeľované na:

Prírodné minerálne vody – vyvierajú v prírodných prameňoch i v umelých objektoch a na týchto miestach majú obsah rozpustených pevných látok vyšší ako 1000mg/l rozpustného CO2.

Prírodné liečivé kúpeľné minerálne vody – podporujú, s prihliadnutím na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti, ľudské zdravie vedecky dokázanými blahodarnými účinkami. Prístupná je spravidla v kúpeľných miestach s použitím na pitné liečebné procedúry.

Prírodné minerálne vody stolové – vďaka ich chemickému zloženiu, fyzikálnym vlastnostiam a tiež chuti je možno ich piť aj ako diabeticky osviežujúce nápoje. Obsah rozpustného CO2 je v nich vyšší ako 100 mg/l a obsah rozpustných pevných látok nižší ako 5000mg/l.

„Minerálna voda obsahuje mineralizáciu alebo CO2 minimálne v 1 000 mg/l, alebo obsahuje H2S minimálne v 1 mg/l, alebo obsahuje stopové prvky (Li 0,2 mg/l, Zn 2 mg/l, B 30 mg/l, F 1 mg/l a pod.), termálna minerálna voda má teplotu viac ako 20°C a jej chemické zloženie je stabilné“ (citácia Dušana Bodiša, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, 2016). Najrozšírenejšie sú  minerálne vody studené, preplynené. Najpočetnejšie vody sú uhličité, nazývané aj kyselky. ktorých je 789 na Slovensku. Najvyšší obsah CO2 majú pramene v Korytnici, kde je najchladnejšia minerálna voda z prameňa Klement, ktorá dosahuje teplotu iba 5,0°C. Nie menej významné a veľmi rozšírené sú sírne, zväčša sírovodíkové minerálne vody. Najvyšší obsah titrovateľnej síry má prameň v kúpeľoch Smrdáky – 680 mg/l a nachádza sa tu jedno z najväčších koncentrácií sírovodíka v Európe a vo svete.

Na Slovensku prírodné minerálne vody sú významné aj z pohľadu dlhovekosti (v obci Gánovce je tzv. voda neandrtálec majúca cca 105 tis. až 130 tis. rokov), najvyššej teploty (v obci Ďurkov s teplotou 134°C), vysokej výdatnosti (v obci Kováčová cca 50 l/s), s vysokým obsahom soľnej vody s typom sodíka (obec Podhájska 19 g/l, obec Láb 120 g/l, napr. Mŕtve more obsahuje 342 g/l), najvyššieho obsahu kysličníka uhličitého (obec Baldovce 3 400 mg/l), najvyššieho obsahu síry (obec Smrdáky 500 – 700 mg/l), spoločného obsahu kysličníka uhličitého a síry (mesto Dudince), najvyššieho obsahu arzénu (obec Ďurkov 36,7 mg/l) a vody obsahujúcej jód a bróm (obec Číž a Oravská Polhora) (citácia Dušana Bodiša, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave, 2016).

Slovensko sa množstvom, výdatnosťou a prírodným chemickým zložením pramenitých, minerálnych a liečivých vôd zaraďuje medzi najvýznamnejšie krajiny v Európskej únii a vo svete. Ich rozloženie na území Slovenska je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v pásme tiahnúcom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín, údolie Hrona od prameňa po Zvolen a západná časť Slovenského rudohoria. Najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Minerálna voda v horských a podhorských oblastiach sa na zemský povrch dostáva prirodzenými vývermi, v nížinných oblastiach prevažujú hydrogeologické vrty. Jódové vody sú na Slovensku zriedkavé a nielenže prameňov týchto vôd je málo, iba 8 [Číž, Čáry, Gbely, Oravská Polhora (4 pramene), Smrdáky], ale aj výdatnosť týchto zdrojov je nízka, zväčša okolo 0,20 l/s. V posledných rokoch  sa hľadajú nové zdroje najmä slaných jódových vôd. Priaznivé náznaky sú najmä vo Východoslovenskej nížine vo veľkých hĺbkach a v kúpeľoch Smrdáky, kde možno počítať až litrovými využiteľnými množstvami za sekundu.

Na Slovensku je cca 47 minerálnych prameňov, najmä v územiach Bardejovských kúpeľov, Cigeľke, Kalinove a Nimnici. Stolové pitné vody s osviežujúcimi účinkami sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenaté alebo vápenato-horečnaté (zemité). Ďalším predpokladom aj zotaveniu a zdraviu osožnej prírodnej pitnej minerálnej vody je mineralizácia. „Vody s vyššou mineralizáciou je odporúčané striedať a neodporúča sa byť “verným” pre jeden typ minerálnej vody. Minerálne pitné liečivé vody s mineralizáciou nad 5000 mg/l s farmakologicky účinnými zložkami majú nadštandardné liečivé účinky a pijú sa v dávkach odporúčaných lekárom, resp. v malých množstvách a zriedkavejšie“ (citácia Jarmily Božíkovej, Inšpektorát kúpeľov a žriediel MZ SR, 2016).

Podľa obsahu farmakologicky významných prvkov na Slovensku sú najznámejšie vody železnaté s počtom cca 69 minerálnych prameňov, zväčša uhličitých. Najvyšší obsah železa bol zistený v Horných Strhároch (210 mg/l). Významnejšie železnaté vody sú v Bardejovských kúpeľoch, kúpeľoch Sliač a nefunkčných kúpeľoch Korytnica. Podľa obsahu prevládajúcich iónov, vyjadrenom v percentách milivalov, rozoznávame na Slovensku 56 druhov vôd. Z nich najrozšírenejšie sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, podľa staršej klasifikácie zemité, celkom 149 prameňov. Významnejšie vody sú v Baldovciach, Belušských Slatinách, Čeríne, Hajnáčke, Lipovciach (Salvator). Rozšírené sú aj vody síranovo-hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, t.j. sadrové zemité, ktorých je cca 71 na Slovensku. Z nich známejšie sú v lokalitách Badín, Banská Bystrica, Korytnica, Kováčova, Kráľova Lehota, Kremnica. Z čistých typov sadrovo-zemitých sú aj minerálne vody hydrouhličitanové sodné, skoršie nazývané zásadité.

Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, nesmú tieto vody označovať ako liečivé a zariadenia ako liečebné a ako také ich nesmú ani propagovať, ak neboli uznané za prírodné liečivé zdroje a nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. V prípade porušenia zákazu sa dopúšťajú správneho deliktu a môžu byť sankcionované. Okrem ďalších legislatívno právnych usmernení dotýkajúcich sa prírodných liečivých vôd, prírodných liečebných kúpeľov, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách sa správneho deliktu dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická aj v prípade, ak nepoužíva informačný systém poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý má overenie zhody a nezabezpečí technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme.

Členské štáty Európskej únie vydaním Comission List of Natural Mineral Waters Recognised by Member States (Text with EEA relevance) zo dňa 3. mája 2018 uznali prírodné minerálne vody vyvierajúce a nachádzajúce sa v území Slovenska a odborníci na Slovensku (K. Šuchová: Zdravie ukryté v minerálnych vodách, [online] 2020) stanovili ich vlastnosti a priaznivé pôsobenie na zdravie organizmu človeka.

Uznanie vhodnej prírodnej minerálnej vody má dlhodobejší proces. Zdroj prírodnej pitnej minerálnej vody musí byť najmenej tri roky sledovaný z dôvodu preukázania stálosti zloženia a nezmenenia výživových vlastností. Následne môže byť uznaná za prírodný minerálny zdroj Ministerstvom zdravotníctva SR (Štátnou kúpeľnou komisiou), ktoré vyhlási ochranné pásma zdroja a vydá povolenie na využívanie a povolenú úpravu. Uznaná prírodná minerálna voda je určená na použitie ako potravina a na výrobu balených prírodných minerálnych vôd a ich konzumáciu. Kvalitatívne požiadavky musí spĺňať podľa potravinového práva. Minerálna voda získaná na zdroji, nesmie byť podrobená žiadnej úprave okrem oddeľovania nestabilných zložiek (najmä zlúčenín železa a síry), odstraňovania oxidu uhličitého, prípadne fluoridov povolenými metódami. Prípustná nie je dezinfekcia minerálnej vody akýmikoľvek prostriedkami, ako aj pridávanie baktériostatických látok (napr. chlóru) a nie je možné k nej pridať, okrem oxidu uhličitého, žiadne iné látky.

Minerálne vody predávané v obchodoch sa líšia nielen cenou, ale aj kategóriou kvality. Vhodné je rozlišovať jednotlivé druhy pitných minerálnych vôd a etiketa na fľaši vyznačuje výver alebo vrt, z ktorého voda pochádza, chuť pitnej minerálnej vody a chemické zloženie. Potrebné je poznať obsah etikety na fľaši minerálnej vody aj s obsahom jednotlivých minerálnych látok v gramoch na liter príslušnej minerálnej vody plnenej do umelohmotných pet alebo sklenených fliaš.

Napriek malej rozlohe je Slovensko veľmi bohaté na výskyt a rozmanitosť minerálnych prameňov. Vďaka rôznym geologickým podmienkam, rozdielnej hĺbke čerpania, ako aj množstva zrážok v danej oblasti takmer nemožno nájsť na Slovensku dva identické minerálne pramene, resp. vrty s rovnakým zložením a rovnakou chuťou. Ako dobré príklady z praxe v gastroturizme s poznávaním rôznych chutí prírodných pitných minerálnych vôd v spojení s vidieckym turizmom a agroturizmom možno uviesť:

Náučný chodník Šachtička – Sásová v geoparku Banskobystrickom – ktorého trasa sa začína výstupom na Šachticky a stadiaľ pokračuje po modrej značke cez Panský diel až do Banskej Bystrice – Sásovej (je to zároveň náučný chodník). Z Panského dielu je nádherný výhľad na Zvolenskú kotlinu, Horehronie a Banskú Bystricu. Ďalej po ceste nad Sásovou si môžu tí odvážnejší zájsť k dvom voľne prístupným jaskyniam – Netopieria jaskyňa (53 m) je pomerne rozľahlá a v lete ponúka ochladenie a menšiu jaskyňu Kaplnka  a s medzizastávkou v kúpeľnom mieste Brusno a ochutnať minerálny prameň Ondrej.

Cyklokorytnička – Cyklotrasa začína v Ružomberku na ul. Šoltésovej (smer Banská Bystrica) a kopíruje bývalú úzkokoľajovú železnicu na trase Ružomberok – Korytnica Kúpele. Cestou sa prechádza malebnými zákutiami Revúckej doliny, tvorenými riekou Revúcou a dozvedáme sa prostredníctvom informačných panelov o histórii a význame železnice. Svojim jednoduchým terénom je určená pre rodiny s deťmi. Trasa meria 23 km s prevýšením 300 m a vedie cez hranicu dvoch národných parkov Nízke Tatry a Veľká Fatra.

Cyklotrasa Donovaly – Korytnica začína na veľkom parkovisku v strede horského strediska Donovaly. Dreveným mostom sa prejde ponad hlavnú cestu a pokračuje po zelenej značke k rázcestiu cyklotrás Polianka – Bully a po zelenej cyklotrase č. 5457 smerom na Korytnicu (15 km) cez osadu Polianka. Za osadou Polianka sa odbočí vľavo do lesa, obíde závora a stúpa cca 500 metrov. Príroda v týchto miestach je naozaj krásna, cyklotrasa prechádza aj cez prírodnú rezerváciu Štrosy, kde sa nachádzajú unikátne skalné sutiny a väčšie stúpanie na vrch Kečka (1225 m.n.m.). Odmenou je nádherný panoramatický výhľad na okolie. Ďalej sa pokračuje po zelenej cyklotrase úzkym chodníkom cez les prírodnou rezerváciou Kozí chrbát až do Hiadeľského sedla a po širokej lesnej ceste cca 6 km až do Litpovskej Osady, miestnej časti Korytnica s možnosťou sa občerstviť prameňmi Jozef, Žofia, Antonín alebo Vojtech.

Cyklotrasa Púchov – Nosická priehrada je 4 km dlhá tiahnúca sa rovinatým terénom i zákrutami, lemovaním toku rieky Váh a vedúcou až na priehradný múr Nosickej priehrady. Štedrú šírku cyklotrasy v rozmedzí do 4,5 m umožnilo rozšírenie koruny ochrannej hrádze a využitie podporných gabiónových múrov. Cyklotrasa je vhodná aj pre peších turistov, ktorí majú možnosť na záver cesty sa osviežiť v kúpeľnom mieste Nimnica prírodnými minerálnymi alkalickými kyselkami.

Plavba plťou po Hrone – tancujúce plte na rieke Hrone využívajúce menšie skupiny turistov sa charakterizujú ako rekreačno-poznávacia atrakcia s nádychom dobrodružstva v dĺžke cca 40 min. zo Zvolena do kúpeľného miesta Sliač s osviežením sa minerálnymi prameňmi Štefánik, Bystrica alebo Lenkey.

Lesná cesta Hokovce – Dudince pre peších v hustom lesnatom poraste a po rovinatej lesnej cestičke o dĺžke cca 2,5 km cez starorímske zemité kúpele s vyústením v kúpeľnom parku mesta Dudince pri vyvierajúcom prírodnom minerálnom prameni prezývanom „Prdľavka“.

Cesta od prameňa Kalameny po prameň Lúčky s možnosťou kúpania sa v termálnom prameni Medokýš v jazierku Kalameny a po rovinatej lesnej cestičke pre peších cca 2,5 km do kúpeľného miesta Lúčky s vyústením pri prírodnom minerálnom prameni Valentína.

Medzinárodná cesta kúpeľov pre cykloturistov a peších medzi poľskými kúpeľami Szczawnica a ochutnávkou minerálnych prameňov Magdalena, John, Stephen, Josephine alebo Pitoniakówka  a slovenskými kúpeľami Červený Kláštor s možnosťou ochutnávky minerálneho prameňa Smerdžonka.

Cesta minerálnych prameňov kde príroda severného Spiša a Pienin poskytuje 12 prameňov s blahodarnými účinkami aj v kúpeľnom mieste Vyšné Ružbachy a prameň Smerdžonka v Červenom Kláštore. Všetky pramene sú vhodné na pitné kúry, majú unikátne minerálne zloženie a pomáhajú pri rôznych zdravotných ťažkostiach. Zaujímavou atrakciou na trase je Kneipp terapia (šľapací kúpeľ nôh), ktorý je možné vyskúšať pri prameňoch vo Vyšných Ružbachoch a v dedine Lacková.

Svetová organizácia turizmu (UNWTO) charakterizuje vidiecky turizmus a agroturizmus ako druh aktivity v turizme, v ktorej sa návštevnícka skúsenosť vzťahuje na širokú škálu produktov a ktoré sú vo všeobecnosti spojené s prírodnými aktivitami, poľnohospodárstvom, potravinárstvom, gastroturizmom a v ňom výnimočnosť národných gastrošpecialít, vidieckym životným štýlom, tradičnou kultúrou, rybárstvom, prehliadkou miesta a poznaním vidieckej krajiny. Aktivity sú uskutočňované v mimomestských – vidieckych – oblastiach s charakteristikami: (1) nízka hustota obyvateľstva, (2) krajina a pôda, v ktorej prevláda poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo, (3) tradičná sociálna štruktúra a životný štýl. Ročne sa vypije vyše 67 litrov minerálnej a pramenitej vody na jedného obyvateľa a tento trend z roka na rok stúpa aj s rozvojom vidieckeho turizmu a agroturizmu na Slovensku.

 

V Bratislave, 06.05.2020

 

Ing. Juraj Kerekeš

odborník z praxe v turizme

osobnosť cestovného ruchu SR