Rada EÚ pre poľnohospodárstvo sa v pondelok v Bruseli zaoberala reformou spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ po roku 2020, takzvaným proteínovým plánom EÚ, ale aj aktuálnymi témami spojenými so šírením afrického moru ošípaných, antimikrobiálnou rezistenciou či dvojakou kvalitou potravín. Slovensko na rokovaniach v Bruseli zastupovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).

Podľa jej vyjadrenia pre médiá ministri poľnohospodárstva členských štátov EÚ) upozornili na nedostatok rastlinných bielkovín v EÚ a na skutočnosť, že Únia ich kvôli vysokému dopytu musí dovážať z tretích krajín. “Posilnenie pestovania bielkovinovo bohatých plodín, najmä strukovín na Slovensku i v EÚ, je dôležité pre potravinovú sebestačnosť našej krajiny. Sú významnou súčasťou výživy hospodárskych zvierať a zadržiavajú dusík v pôde,” pripomenula Matečná. Spresnila, že zvýšením ich pestovania možno znížiť nielen skleníkové emisie, ale zároveň zabezpečiť sebestačnosť Slovenska i EÚ od dovozu bielkovín z tretích krajín. A dodala, že “chceme viac slovenskej sóje, ktorá je bez GMO”.

S odkazom na reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky Matečná uviedla, že tzv. dobrovoľná viazaná podpora pre poľnohospodárov bude jednou z hlavných priorít SR po roku 2020. Spresnila, že bielkovinové plodiny, ktoré môžu byť potenciálne predmetom podpory prostredníctvom viazaných priamych platieb sa dnes v SR pestujú na ploche 48.569 ha. Pripomenula, že EÚ spotrebuje zhruba 45 miliónov ton bielkovín na krmivo, z čoho tretinu tvoria proteíny zo sóje. To znamená, že sebestačnosť EÚ dosahuje v tejto oblasti len 5 %. EÚ potrebuje ročne importovať 17 miliónov surových proteínov, z čoho 13 miliónov predstavuje sója. Dovozy EÚ sú predovšetkým z USA, Brazílie a Argentíny.

Rumunský minister poľnohospodárstva Petre Daea, ktorý predsedal rokovaniam Rady ministrov, upozornil že Rumunsko počas výkonu svojho predsedníctva chce zaistiť dodatočné diskusie s cieľom podporiť pestovanie európskych rastlinných bielkovín.

Slovensko pozorne sleduje vývoj okolo šírenia epidémie afrického moru ošípaných (AMO). Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan v Bruseli informoval agroministrov o vývoji situácie a hrozbách pre európske poľnohospodárstvo. V rokoch 2013-2018 investovala EÚ a jej členské štáty do boja s touto nákazou približne 100 miliónov eur vrátane pomoci poskytnutej krajinám susediacim s EÚ.

Sektor ošípaných sa podieľa na celkovom výkone európskeho agrosektora 8,5 %, tvorí však až polovicu produkcie mäsa v EÚ.
Komisár opätovne zdôraznil kľúčový význam prevencie a dlhodobého monitorovania populácie diviačej zveri v Európe a úzkej spolupráce a koordinácie medzi veterinármi, farmármi a poľovníkmi. Zároveň však upozornil na nečakané prepuknutia epidémie AMO v Českej republike (2017) a v Belgicku (2018), čo naznačuje, že členské štáty nesmú podceňovať ani šírenie moru ľudským faktorom.

TASR