História vinohradníctva a vinárstva v skratke

Bohatá história vinohradníctva a vinárstva na Slovensku začína niekde v období keltskej civilizácie a pokračuje príchodom tej rímskej, kedy zažila najväčší rozmach v 3. storočí za panovania cisára Marka Aurélia Próba až po prvé písomné zmienky na území dnešného Slovenska z oblasti Nitry. Takto začala história Slovenského vinohradníctva a pokračovala osídlením Karpatskej kotliny Slovanmi v období 13 a 14 storočia, kedy sa presadilo vinárstvo komerčného typu zamerané na uspokojenie dopytu a závislé na vývoji trhu. Technológie obrábania viniča postupne prešli vývojom aj vďaka príchodu nemeckých kolonistov, ktorí zefektívnili produkciu vína modrenými technológiami obrábania viniča.  Vinohradníctvo na Slovensku si postupne prechádzalo ďalšími vývojovými obdobiami, stagnáciou predaja kvôli vysokým clám a lacnejšiemu vínu z Rakúska a Južných oblastí Uhorska ale aj zlatým obdobím za čias Márie Terézie a Jozefa II. V tomto období bolo na Slovensku približne 57000 ha vinohradov. Ďalším rozmachom prešlo po roku 1848 zrušením poddanstva. (Bernáth,2017).

Vinohradníci sa začínajú postupne združovať do vinohradníckych spolkov kvôli konkurencieschopnosti. Prvý takýto spolok bol založený v roku 1860 v Bratislave, od roku 1874 transformovaný na akciovú spoločnosť Pivničný spolok Bratislavských vinohradníkov (http://slovakiawines.com/home-page-slovakiawines/historia/ 2013, cit. 10.01.2019).

Poláček uvádza, že popri rozvoji vinohradníctva došlo aj k jeho úpadku najmä vďaka škodcovi vinohradov voške viničovej-koreňovej fyloxére, ktorá zdecimovala vinohrady v celej Európe. Jedinou cestou bolo naštepenie odrôd viniča na rezistentný podpník z Ameriky.  To vinohradníctvo v Európe zachránilo a mohlo sa ďalej rozvíjať. Na Slovensku až dovtedy,  dokedy nedošlo k prechodu od individuálneho pestovania viniča k plánovanej veľkoplošnej výsadbe čo viedlo k zväčšeniu výmery pestovania viniča na úkor kvality produkcie vína (dátum neznámy).  Boli vybudované veľké spracovateľské podniky, ktoré po roku 1989 postupne zanikli v dôsledku čoho nastal prudký úpadok vinohradníctva na Slovensku.

Zo súčasnosti

Ako sa uvádza v brožúre vinohradníckeho regiónu Nitra Slovenské vína si aj napriek hornej hranici pestovaní vína v Európe budujú svoje meno. Sú odrazom celoročnej práce vo vinohrade, dôkazom umu a schopností vinárov, zrkadlom rastúceho záujmu o kultúru vína. Slovenský vinohradnícky región, ktorý je členený na šesť vinohradníckych oblastí sa tiahne od západu až na východ krajiny pozdĺž južných a juhovýchodných hraníc. Od západu smerom na východ krajiny sa stretávame s Malokarpatskou, Južnoslovenskou, Nitrianskou, Stredoslovenskou, Východoslovenskou a Slovenskou vinohradníckou oblasťou Tokaj. Najväčšou je po stáročia Malokarpatská vinohradnícka oblasť (cca 5 800 ha vinohradov), najmenšou ale najvzácnejšou je vinohradnícka oblasť Tokaj s (cca 1400 ha vinohradov). Územie Nitrianskeho samosprávneho kraja zaberá Južnoslovenská (celková plocha cca 5 300 ha vinohradov) a Nitrianska vinohradnícka oblasť (celková plocha 3 950 ha vinohradov), na západe kraja sem zasahuje Hontiansky a Ipeľský rajón Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti (http://www.regionnitra.sk/nastiahnutie/brozury/vino_SK-ENG.pdf, cit. 10.01.2019).

V súčasnosti je na Slovensku takmer 300 rôznych vinárskych, vinohradnícko-vinárskych organizácií (akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, súkromné, rodinné firmy a iné), ktoré pestujú hrozno a vyrábajú víno.

Jednou z možností podpory pre producentov je podpora slovenského vína vyrábaného výlučne z hrozna dopestovaného na vinohradníckych plochách na území Slovenska, pričom zber hrozna, výroba vína a jeho fľašovanie sa musí uskutočniť v tej istej alebo v bezprostredne susediacej zemepisnej jednotke na území Slovenska. Prínos pre rozvoj vidieka tak bude nespochybniteľný a pravdepodobne aj efektívny, k čomu pomáhajú aj tematické turistické cesty, tzv. vínne cesty zamerané na vinárstvo a vinohradníctvo. Tieto projekty vínnych ciest na Slovensku by z hľadiska celospoločenskej kontinuity ako aj lepšej možnosti získavania finančných podpôr mali mať väzbu na Európsku vínnu magistrálu

(Otepka a Habán, 2007).

Čo je vínny turizmus?

Vínna turistika vo svojom základe prepojuje pestovanie, výrobu a predaj vína s cestovným ruchom, ale nieje to zďaleka jediná väzba, ktorú vytvára. Významnú rolu v jej rozvoji hrajú gastronómia, tradícia, architektúra, spoločenské udalosti a stretávanie, určite tiež kvalita vína, prístup aosobnosti vinárov. Vínna turistika ako forma cestovného ruchu je tiež veľmi úzko spojená scykloturistikou, letnou rekreáciou, kúpeľnou turistikou, ekoturistikou či s návštevou pamiatok a prírodných zaujímavostí.

Vínny alebo vinohradnícky turizmus je populárnou formou agroturizmu, ktorý sa stáva čoraz atraktívnejší formou rôznych vinohradníckych udalostí ako sú vínne cesty, vínne festivaly, účasť na typických slávnostiach, návštevy vínnych pivníc, oberačkové slávnosti, ochutnávky mladého vína a pod. Je naozaj veľa možností, ktoré nám kultúra vína ponúka. V neposlednom rade je to hodnota krajiny spojená s pestovaním viniča. V súčasnosti je vínna turistika pre pestovateľov viniča hroznorodého a výrobcov vína zdrojom príjmov a doplnkovou činnosťou, pri ktorej účastníci cestovného ruchu trávia svoj aktívny pobyt v regióne.

Na Slovensku je v súčasnosti pre verejnosť prístupných 10 vínnych ciest: Malokarpatská vínna cesta®, Nitrianska kráľovská vínna cesta, Tokajská vínna cesta, Vínna cesta Záhorie, Hontianska vínna cesta, Kamenínska vínna cesta, Modrokamenská vínna cesta, Požitavská vínna cesta, Turnianska vínna cesta a Strekovská vínna cesta. Na týchto vínnych cestách sa pre klientov, účastníkov cestovného ruchu, osobitne vidieckeho turizmu, agroturizmu a vínnej turistiky, podávajú slovenské vína z konkrétnej vinohradníckej oblasti a vinohradníckeho rajónu, čo v mnohých prípadoch tvorí často nezanedbateľný príjem poskytovateľov týchto služieb (HABÁN,2010).

Fenomén vinnej turistiky alebo čo láka ľudí do viníc.

Vidiecky priestor je fenomén, ktorého význam narastá. Vidiek už nie je len životným prostredím človeka spätého s pôdou (Stehlíková, 2001), ale stáva sa osobitným objektom vedeckého záujmu. Príčina zvýšeného záujmu tkvie v prehlbujúcej sa priestorovej nerovnováhe, spôsobenej koncentračnými tendenciami kapitálu v územiach poskytujúcich určité komparatívne, resp. absolútne výhody (Fáziková a Lacina, 2001). (http://www.slpk.sk/eldo/2010/zborniky/014-10/p5_haban.pdf 2010, cit. 10.01.2019).

S týmto fenoménom ako je návrat k hodnotám vidieckej krajiny sa stretávame v každodennom živote. V čom sú teda hodnoty vidieckej krajiny? Alebo aj tej, krajiny, ktorá sa nepodobá na každodenný kolobeh mestského života? Hľadáme tradíciu, skutočné hodnoty, oddych. Vinohrady pripomínajú harmonické usporiadanie prírodných a človekom vytvorených diel. Poskytujú oddych prírodné vyžitie a návrat ku kultúrnym tradíciám, či k životu vinohradníka. Hlavnými motiváciami vinnej turistiky sú teda príroda, kultúra, tradície, gastronómia, poznávanie a v neposlednom rade i obchod a podnikanie. Vínna turistika si nájde svojich záujemcov v každej vekovej kategórii.

Malokarpatský vinohradnícky región v Pezinku.

Turizmus spojený s vínom je viditeľný v meste Pezinok, každodenne ponúka vinohradnícka krajina priestor na rekreáciu formou agroturistiky, hypoturistiky, poznávacieho turizmu. Okrem každodenného vyžitia ponúka návštevníkovi spoločenské udalosti spojené primárne s ochutnávkou vín, návštevou viníc alebo poznávaním vinárskej oblasti, či spojenie ochutnávky vína s pozorovaním hviezd. Tieto udalosti sú marketingovo využívané vinármi na ponuku svojich vín priamo spotrebiteľovi, čo umožní poznávanie našich domácich vín.

Najznámejším podujatím v Pezinku je Malokarpatská vínna cesta, ktorej akcia deň otvorených pivníc sa uskutoční už po 20 krát. Spoločne s touto akciu sa organizuje koštovka Limbašských vín, deň Svätojurských pivníc, 12 vinársky ples, výstava vín Cífer, víno, ženy a vône, vína na hrade Červený kameň, otvorené pivnice na sv. Urbana, malokarpastká vínna cesta na cestách či deň vo vinohradoch. Víno z pezinských viníc môžete ochutnať v miestnych vínotékach, podnikoch, priamo u producentov,  na tradičných podujatiach ako sú Vínne trhy, Víno a levanduľa, Vinobranie, Pezinské vínne pivnice, Dni otvorených pivníc, Malá vínna ulička, Chute Malých Karpát, Svätomartinské požehnania mladého vína a mnohé ďalšie. V posledných rokoch pribúda záujem návštevníkov o udalosti priamo vo vinohradoch ako je deň vo vinohradoch, víno a levanduľa, či podujatie víno pod hviezdami.

Tento druh vínnej turistiky si zaslúži pozornosť najmä kvôli tomu, že návštevník sa priamo stretáva s prostredím, kde sa pestuje hrozno a kde prežíva vinohradník svoj ´vinohradnícky rok´. V súvislosti s týmto typom vínnej turistiky by si zaslúžila lokalita pod Starou horou ako sa nazýva už odpradávna väčšiu pozornosť. Za veľkú zmienku stojí združenie pezinských vinohradníkov a vinárov, ktorým sa v posledných rokoch podarilo zrevitalizovať priestor pod starou horou opravou kamenice a výsadbou pôvodných druhov ovocných drevín, ktoré pestoval vinohradník vo viniciach. (PROJEKT FINANČNE PODPORIL BRATISLAVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ V RÁMCI BRATISLAVSKEJ REGIONÁLNEJ DOTAČNEJ SCHÉMY NA PODPORU TURIZMU 2017). Smutným príkladom zdevastovania vinohradníckej krajiny je príklad z šesťdesiatych rokov 20 storočia kedy dochádzalo k združstevňovaniu a likvidácii typických porastov, kameníc , či likvidácii tradičných vinohradníckych architektúr. Vínna turistika je pre mnohých návštevníkov vo svete ale aj na Slovensku spojená s architektúrou a nielen tou historickou ale aj novodobou. Takisto je spojená s krajinou a krajinnou architektúrou. Aby bola lokalita pod starou horou ešte atraktívnejšia je potrebné takéto prvky do tejto lokality priniesť. Malo by sa pokračovať vybudovaním oddychových zón pre návštevníkov, obnoviť prvky pôvodnej architektúry, zfunkčniť priestor, priniesť prvky tradičného pestovania viniča a pod. Dôležité je tiež aby ďalšie vykonané zmeny v priestore viedli kvalifikovaný ľudia aby nedošlo k nezvratným chybám v riešení priestoru. Všetky takéto zmeny by podporili vínny turizmus v Pezinku, ktorého viditeľnosť by mohla presiahnuť hranice Slovenska.

Záver

„Vinársky turista“ je k cestovaniu málokedy motivovaný iba kúpou vína, ale podporujú ho faktory ako je architektúra, krajina, vinárske akcie, festivaly, zážitky, alebo získané skúsenosti z oblasti vinárstva. Preto je vínnu turistiku potrebné prepojiť so službami akými sú wellnes, termálne kúpele, gastronómia, šport, jednoducho všetkým, čo dokáže prilákať. Lokalita v Pezinku má všetky predpoklady na takéto využitie. Jej ďalší vývoj si preto zaslúži patričnú pozornosť.

Pod textom uvádzam príklad premeny lokality pod Starou horou, ktorú započali dobrovoľníci zo združenia vinohradníkov a vinárov z Pezinka.

Zdroje

Bernáth, S., 2017. Vinohradníctvo. 2. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2017. 135 s. ISBN 978-80-552-1784-0.

(http://slovakiawines.com/home-page-slovakiawines/historia/ 2013, cit. 10.01.2019).

Poláček, Š.  – Poláček,M., dátum neznámy. Vinohradníctvo a vinárstvo – stručná história a súčasnosť [online]. Nitra : SPU [cit. 2016-03-22]. 5 s Dostupné na Dostupné na: <http://www.slpk.sk/eldo/2010/zborniky/008-10/polacek2.pdf>

(http://www.regionnitra.sk/nastiahnutie/brozury/vino_SK-ENG.pdf, cit. 10.01.2019)

OTEPKA, P. – HABÁN, M., 2007. Vidiecky turizmus a agroturizmus. Bratislava: NOI, 2007. 120 s. ISBN 978-80-89088-52-2.

(http://www.slpk.sk/eldo/2010/zborniky/014-10/p5_haban.pdf 2010, cit. 10.01.2019)

https://www.mvc.sk/sk/podujatia

Bc. Tomáš Vrabec