Subsidiaritu a partnerstvo európskych, regionálnych a miestnych úrovní nemožno vynechať z cezhraničnej spolupráce. Pozitívne skúsenosti odrážajú záujmy verejnosti Slovenska, Európskej únie a Rada Európy je opätovne zapojená do rastúcej spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy. Slovenské prihraničné obce a mestá ako aj cezhraničné regióny predstavujú komponenty a mosty európskeho zjednocovacieho procesu pri súžití európskych národností a menšín. Euroregióny predstavujú permanentné štruktúry cezhraničnej spolupráce medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a územiami, ktoré sa nachádzajú na hraniciach susediacich štátov. 

Euroregióny sa začali formovať už koncom päťdesiatych rokov na holandsko-nemeckej hranici, v roku 1958 bol prvýkrát použitý pojem Euregio, bolo to pre konkrétne územie, neskôr nahradený označením euroregión. V šesťdesiatych rokoch sa začína cezhranične s riešením  problémov regionálneho rozvoja, vzdelávania vrátane jazykového, otázok mobility za prácou, dopravnej a technickej infraštruktúry alebo životného prostredia a turizmu. Tieto aktivity priviedli dovtedy izolovane pôsobiace regióny k inštitucionalizovanej výmene skúseností prostredníctvom Združenia európskych prihraničných regiónov – AEBR (Jeřábek, 2000). Prudký rozvoj cezhraničnej spolupráce nastal hlavne na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a masovo vznikajú euroregióny hlavne na vnútorných hraniciach EÚ, napr. Benelux, Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Dánsko, Fínsko, Nórsko alebo Švédsko (Úradný vestník Európskej únie č. 2007/C 256/23). Po demokratických zmenách sa v deväťdesiatych rokoch k týmto procesom začínajú pripájať aj štáty strednej a východnej Európy.

Obce a mestá v zmysle § 20 až § 21 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinný od 1.5.2020), môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej za účelom uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti, na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo zriadením, resp. založením právnickej osoby. Svojou činnosťou združenie obcí napomáha vytvárať podmienky na plnenie úloh miest a obcí, ako aj úloh vyššieho územného celku. Partnerstvo a spolupráca sa riadi zásadami zákonnosti, vzájomnej výhodnosti a v súlade s potrebami obyvateľov, pričom regióny, mestá a obce majú rovnaké postavenie. Orgány miestnej územnej samosprávy a najmä podnikatelia vytvárajú podmienky pre rozvoj turizmu na obecnej a miestnej úrovni v mieste pobytu, na úrovni podnikov, zariadení a prevádzok, ktoré zabezpečujú podstatné podmienky pobytu návštevníka a turistu. Ide o kvalitné, štandardné, dobre udržiavané a medzinárodným štandardom zodpovedajúce ubytovacie a stravovacie zariadenia s dostatočnou kapacitou a štruktúrou, s komplexom doplnkových služieb, ktorými musí disponovať každá lokalita, obec, mesto, región, alebo stredisko turizmu, ktoré sa má stať súčasťou rozvoja miestneho turizmu.

Po vzniku miestnych združení možno predpokladať vznik združení regionálneho charakteru v zmysle § 5 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) (účinný od 9.4.2020), ako potrebu spolupráce a koordinácie rozvoja samosprávneho kraja v širšom, z hľadiska predmetu činnosti v ucelenom území. Na úrovni územných samosprávnych regiónov pre pobytové a rekreačné aktivity návštevníkov sa vyžaduje porovnateľnosť s inými strediskami v Európe, ktoré sú komplexne vybavené, dobre organizované s udržiavanými priestormi turizmu, s dostatočnými kapacitami zariadení a s dobrou prístupnosťou. Regionálne územné samosprávy by mali zabezpečovať čiastočne štátnu a úplnú regionálnu propagáciu, problematiku marketingu, informačných služieb a zabezpečovanie neziskových, pre účastníkov turizmu však nevyhnutných potrieb a podmienok ich aktivizácie v rôznych formách turizmu.

Na celoštátnej úrovni je vhodné pre príchod do miest pobytu zo zahraničia alebo z domova zabezpečiť dopravnú infraštruktúru štátu na úrovni medzinárodne a celosvetove porovnateľných štandardov technického vybavenia so štandardnými službami súvisiacimi s cestovaním a odpočinkom na cestách, vrátane informačných služieb a nadväzných servisných služieb. Takisto je žiadúce zabezpečenie leteckej, cestnej železničnej a lodnej dopravy, čerpacích staníc, parkovísk, informačných stredísk a ostatných zariadení potrebných pre rozvoj turizmu na Slovensku. Turizmus je dôležitý príspevok k novej mestskej agende a dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja  euroregiónu najmä v zmysle Agendy 2030 cieľ 11 „Vytvorte mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné“.

Obec alebo mesto na základe § 21 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov môže v rozsahu svojej pôsobnosti spolupracovať so správnymi a územnými celkami alebo úradmi iných štátov vykonávajúcich miestne funkcie a má právo sa stať členom medzinárodného združenia – euroregiónu – územných celkov alebo územných orgánov rozvíjajúceho ich záujmy. Dohoda alebo členstvo v medzinárodnom združení nesmie byť v rozpore s Ústavou SR, s ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Euroregióny poskytujú rámec na systematické, včasné a pravidelné monitorovanie využívania zdrojov a lepšie porozumenie dopadu turizmu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) môže v príslušnom rozpočtovom roku poskytnúť zo štátneho rozpočtu subjektu územnej spolupráce, okrem prvého roku jeho činnosti, dotáciu na projekt z oblasti podpory regionálneho rozvoja aj pre rozvoj turizmu. Dotácia sa poskytuje na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie na projekt, ktorú spolu s prílohami doručí subjekt slovenskej časti euroregiónu MIRRI SR v lehote určenej vo výzve na podanie žiadosti zverejnenej na jeho webovom sídle.

Euroregión je subjekt územnej spolupráce zložený zo zástupcov sociálno-ekonomických partnerov, ktorí pôsobia na regionálnej a miestnej úrovni susediacich štátov, založený na účely cezhraničnej spolupráce. Slovenská časť euroregiónu je záujmové združenie právnických osôb založené na účely cezhraničnej spolupráce so sídlom v Slovenskej republike [§ 2 písm. i) a písm. j) zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja (účinný od 1.7.2020)]. Euroregióny sú stále štruktúry, majú vlastnú administratívu, technické a finančné zdroje a majú vlastný vnútorný systém rozhodovania. Tieto štruktúry nezakladajú novy stupeň územnej samosprávy. Ide skôr o koordinačné orgány, ktoré umožňujú a napomáhajú cezhraničným spojeniam. Euroregión je definovaný ako nadnárodný typ zväzku, resp. združenia miest a obcí, ktorého cieľom je podpora a realizácia projektov v každej oblasti spolupráce medzi zúčastnenými stranami. Euroregióny a podobné cezhraničné štruktúry majú vlastnú identitu oddeliteľnú od štátnych orgánov. Ide o najvyššiu formu štruktúr cezhraničnej spolupráce. Euroregióny predstavujú spojenie regionálnych a miestnych orgánov z obidvoch strán hranice. Ide väčšinou o organizácie založené na medzinárodných zmluvách. Cezhraničná spolupráca vhodne dokáže pomôcť prihraničným miestnym samosprávam, pričom na Slovensku zo 79 okresov je 36 prihraničných a obýva ich 2,2 milióna obyvateľov.

Jednotlivé články Európskej charty miestnej samosprávy s nadobudnutím platnosti dňom 1. júna 2000 a uverejnených 19. októbra 2000 v Zbierke zákonov pod číslom 336/2000 Z. z. ustanovujú, že miestne orgány sú pri výkone svojich právomocí oprávnené spolupracovať a v medziach zákona sa združovať s inými miestnymi orgánmi na zabezpečovanie úloh spoločného záujmu. V každom štáte sa uznáva právo miestnych orgánov stať sa členom združenia, ktoré chráni a rozvíja ich spoločné záujmy, a právo stať sa členom medzinárodného združenia miestnych orgánov. Miestne a regionálne orgány môžu za podmienok vymedzených Európskym rámcovým dohovorom o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi (platný od 2.mája 2000) spolupracovať s miestnymi orgánmi v iných krajinách. Integračné procesy prebiehajúce na Slovensku tak vo sfére hospodárskej, hospodársko-technologickej ako aj spoločensko-kultúrnej či spoločensko-politickej, nie sú javom novým, ale dlhodobo prebiehajúcim, odrážajúcim presadzujúce sa globalizačné tendencie vo fungovaní komunálnych spoločenstiev. Euroregión na miestnej územno-samosprávnej úrovni by mal charakterizovať:

  1. prienik názorov obyvateľov, návštevníkov a zúčastnených subjektov tak, aby vyjadroval príťažlivé, bezpečné a zdravé prostredie,
  2. vhodnú vybavenosť, turistické služby,
  3. také oblasti, že obyvatelia a podniky sa nesnažia odísť, avšak skôr do obce prichádzajú,
  4. poskytovanie štandardne primeraného bývania a vhodného zárobku,
  5. umožňovanie priestoru na rozvoj podnikania v mestskom a vidieckom priestore,
  6. vybavenosť dobrou základnou turistickou infraštruktúrou a cestnými komunikáciami,
  7. medzinárodnú vzájomnú výmenu poznatkov a skúseností euroregiónu v turizme,
  8. rozvoj miestnej a regionálnej trvalo udržateľnosti turizmu v európskom priestore.

Rast turizmu v euroregiónoch vytvára dôležité výzvy na podmienky využívania prírodných zdrojov, zmeny životného prostredia, sociálno-kultúrne vplyvy, spravodlivé pracovné podmienky, tlak na zelenú infraštruktúru, ochranu krajinného rázu, adaptáciu na zmenu klímy, mobilitu, slobody a bezpečnosti, riadenie preťaženia, ako aj vzťah s hostiteľskými komunitami.

Zdroj: Blatter, 2004, s. 534

Aktivizácia cezhraničnej spolupráce územnej samosprávy vo významnej miere záleží aj od toho, v akej podobe sa dokáže formulovať regionálna či miestna územná politika a v akej podobe sa vytvára priestor pre spoluprácu tohto typu. Euroregiónom, ako vyššiemu typu cezhraničnej spolupráce založenej na občianskych iniciatívach a kompetenciách miestnych územných samospráv sa dostalo od Európskej únie a Rady Európy nielen morálnej podpory. Táto forma cezhraničnej spolupráce sa osvedčila nielen ako prevencia etnických konfliktov, ale aj ako pružná a efektívna spolupráca obcí, miest a regiónov. Ako združenia právnických osôb si samé zabezpečujú prostriedky pre svoje pôsobenie, určité obmedzené prostriedky na zahájenie činnosti a základné technické vybavenie im poskytuje štát a zúčastnené územné samosprávy. Zároveň boli vytvorené a vytvárajú sa aj eurofondy na finančnú podporu cezhraničnej, regionálnej (nadnárodnej) a interregionálnej spolupráce. Na Slovensku pôsobia euroregióny:

  • Región Karpaty » Karpatské euroregióny – obce z Maďarska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska a Slovenska (Združenie Karpatský euroregión Slovensko sever)
  • Región Tatry » Euroregión Tatry – obce z Poľska a Slovenska
  • Región Beskydy » Euroregión Beskydy – obce z Poľska, Česka a Slovenska
  • Región Biele Karpaty » Euroregión Bílé – Biele Karpaty – obce z Česka a Slovenska
  • Regionálne združenie Záhorie » Euroregión Pomoravie – obce z Rakúska, Česka a Slovenska
  • Regionálne združenie Váh – Dunaj – Ipeľ » Euroregión Váh – Dunaj – Ipeľ – z Maďarska a Slovenska
  • Ipeľský Euroregión » Euroregión Ipeľský – Ipoly – obce z Maďarska a Slovenska
  • Región Neogradiensis » Euroregión Neogradiensis – obce z Maďarska a Slovenska
  • Únia Slanej a Rimavy » Euroregión Slaná – Rimava – obce z Maďarska a Slovenska
  • Združenie obcí – Južný región » Euroregión Ister – Granum – obce z Maďarska a Slovenska
  • Podunajsko – Dolnovážské združenie » Euroregión Podunajského Trojspolku – obce začlenené v euroregióne Podunajských krajín Rakúska, Bulharska, Nemecka, Chorvátska, Maďarska, Moldavska, Rumunska, Ukrajiny a Slovenska
  • Združenie Bodvianska únia a Občianske združenie mikroregiónu Domica » Euroregión Kras – obce z Poľska a Slovenska
  • Únia Bratislava – Brno – Burgenland – Győr – Niederösterreich – Sopron – Wien » Europaregión Viedeň – Bratislava – Győr – Brno » CENTROPE – obce z Rakúska, Česka, Maďarska a Slovenska
  • Euroregión dunajskej iniciatívy – obce z Rakúska, Maďarska a Slovenska

Spoločné komisie v rámci euroregiónov pôsobia v segmentoch turizmu, životného prostredia, informácií, hospodárstva, kultúry a pod. a snažia sa spoločne koordinovať aktivity v území euroregiónu. Najvýraznejšie sa prejavujú vo sfére kultúrnych kontaktov a spoločensko-hospodárskych aktivít. Najvhodnejšou a najčastejšou oblasťou euroregionálnych aktivít je turizmus. Projekty sa zameriavajú na synergické efekty plynúce z uplatňovania potenciálu jednotlivých zúčastnených zmluvných strán s jednorázovými aktivitami v oblasti spoločnej infraštruktúry turizmu, napr. cyklotrasy, náučné turistické chodníky, mosty cez prihraničnú rieku a pod.

Legalizáciu regionalizácie územia krajín Európy podporuje Maastrichtská dohoda, ktorá regióny chápe ako nevyhnutné články v štruktúre inštitúcií podieľajúcich sa na rozhodovacích procesoch a zároveň ako nástroje ochrany územnej identity proti rastúcej homogenizácii sveta. Európska charta regionálnej samosprávy vo svojej preambule zdôrazňuje, že regionalizácia je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a vyjadruje presvedčenie, že existencia územných samosprávnych celkov vytvára efektívne riadenie, ktoré je zároveň blízke občanom.

Situácia prihraničných obcí a miest a cezhraničných regiónov na Slovensku je charakterizovaná rôznymi ekonomickými prekážkami a nerovnováhou na vnútorných a vonkajších hraniciach Európskej únie a východnej Európy. Tieto veľké rozdiely v ekonomickom rozvoji krajín západnej, strednej, východnej a južnej Európy sa stretávajú priamo na hraniciach. Z pohľadu celoeurópskych rozdielností, regionálne riadená cezhraničná spolupráca s podporou národných štátov a európskych inštitúcií, prispieva k postupnému odstraňovaniu ekonomických nezrovnalostí a prekážok medzi susediacimi hraničnými obcami a mestami. Rastúce kumulatívne účinky práce, služieb a investícií v priemyselných centrách musia byť nahradené harmonickými európskymi, národnými a regionálnymi stratégiami regionálneho rozvoja v rámci cezhraničnej spolupráce. Ekonomickú silu budú charakterizovať aj vlastné sily pôsobiace na partnerskú územnú samosprávnu spoluprácu a možnosti vytvárania partnerstiev v rôznych spoločných záujmových oblastiach v územiach Slovenskej republiky a Európskej únie.

V Bratislave dňa 27.07.2020                                                                           Ing. Juraj Kerekeš

                                                                                                   odborník z praxe v turizme

                                                                                                osobnosť cestovného ruchu SR