Desiatky organizácií združených vo Vidieckej platforme podporujú tlak na zmenu. Uviedla to v stanovisku Lucia Gallová, prezidentka Vidieckej platformy.

“Takmer rok po najväčšom proteste poľnohospodárov v dejinách moderného Slovenska nevnímame žiadne zlepšenie stavu a situácie v slovenskom pôdohospodárstve. Skôr naopak. Vývoj, ktorý vnímame ako neudržateľný, nám stále viac zväzuje ruky a hádže polená pod nohy. Prehlbuje sa naša nedôvera v štátne organizácie. Inštitúcie štátu a ich predstavitelia nás nepresvedčili o tom, že nimi deklarované plány myslia vážne,” priblížila.

Spôsob tvorby legislatívy je podľa Gallovej bez diskusie s verejnosťou a dotknutými subjektmi, pričom Vidiecka platforma chce byť nápomocná pri hľadaní najlepšieho možného riešenia vhodného pre rozmanitú slovenskú krajinu.

“Vnímame ako znepokojivé, že namiesto snahy o zlepšenie či spoločného hľadania riešení a ich aplikácie v praxi sa nám dostáva len verbálnych útokov či úplnej ignorancie. Nahlas a s úplnou vážnosťou hovoríme, že potrebujeme ráznu zmenu. Preto podporujeme všetky aktivity a tlak na zmenu neudržateľného stavu v pôdohospodárstve,” podčiarkla.

Vidiecka platforma podľa nej podporuje aj najakútnejšie požiadavky definované Iniciatívou poľnohospodárov, medzi nimi pozemkové úpravy. “Doteraz boli úspešne ukončené pozemkové úpravy v asi 420 katastrálnych územiach, čo pri počte 3559 katastrálnych území predstavuje iba 12 %. Ak to prepočítame, tak by sme úplné realizovanie pozemkových úprav ukončili o 200 rokov. Od roku 2009 navyše neboli spustené žiadne projekty pozemkových úprav a za posledných desať rokov boli zrušené už štyri verejné súťaže,” zdôraznila.

“V maximálnej miere podporujeme zavádzanie opatrení v krajine voči klimatickým zmenám, na ochranu pôdy pred jej degradáciou, ako aj na ochranu vody a lesov,” poznamenala prezidentka Vidieckej platformy.

Vidiecka platforma podľa Gallovej podporuje zavedenie tzv. povinného stropovania priamych platieb zohľadňujúceho osobné výdavky farmárov, tak ako to vo svojom návrhu predložila Európska komisia. “Prostriedky ušetrené tzv. stropovaním navrhujeme presunúť na redistributívnu platbu,” uviedla Gallová.

Zo záverov diskusnej štúdie Inštitútu poľnohospodárskej politiky týkajúcej sa stropovania navyše podľa Gallovej vyplýva, že by sa navrhovaný model stropovania dotkol len subjektov, ktoré tvoria minimálnu pridanú hodnotu, teda zamestnávajú minimum zamestnancov a monokultúrne pestujú niekoľko plodín.
Fungovanie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) je podľa Gallovej kľúčové na efektívnejšie využívanie existujúcich verejných zdrojov. “S týmto cieľom je potrebné vytvoriť legislatívne, administratívne a organizačné predpoklady na sfunkčnenie PPA, najmä vo vzťahu k zavedeniu objektívnych bodovacích kritérií zverejnených hneď po vyhodnotení projektov, a dodržiavanie zákonných lehôt zo strany PPA,” dodala prezidentka Vidieckej platformy.

 

TASR      foto LM