Desať občianskych združení a organizácií zastúpených vo Vidieckej rade sa pripojilo k výzve na stiahnutie návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny a realizáciu krokov navrhnutých Úniou regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. Organizácie to uviedli vo vyhlásení na podporu únie.Združenia a organizácie zároveň podporujú realizáciu krokov, ako prehodnotiť územia s kľúčovými aktérmi či vypracovať analýzu dosahov. Ďalej by sa mal podľa nich spracovať manažmentový plán rozvoja s jasne definovanými a garantovanými zdrojmi dohodami so súkromnými vlastníkmi ukončené novovyhlásenými slovenskými parkami v prírode. V nich by rozhodovacie právomoci boli aj v rukách miestnych aktérov na čele s tými, ktorí zabezpečujú starostlivosť o krajinu a potravinovú sebestačnosť.

“Uvedomujeme si veľké príležitosti pre rozvoj vidieckych oblastí v oblasti turizmu v chránených územiach. Stotožňujeme sa však s názorom, že pokiaľ nie sú odstránené životné neistoty časti obyvateľstva ohrozeného ‘vypnutím’ časti územia dodnes manažovaného človekom pre jeho ponechanie na prírodné procesy, nie je vhodné prijímať parciálne zákony. Tie môžu spôsobiť väčší zmätok, ako je v súčasnosti,” uviedli organizácie v stanovisku.

Pod stanovisko sa podpísali Vidiecka platforma, Agrárna komora Slovenska, Gazdovský spolok Hont – Tekov, Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, Zväz chovateľov ošípaných na Slovensku – Družstvo, Kvalita z našich regiónov, Naša Vlna, Zväz chovateľov oviec a kôz, Slow Food Pressburg a Miestna akčná skupina Tekov – Hont.

Z novely zákona o ochrane prírody, ktorou sa budú zaoberať poslanci Národnej rady (NR) SR na septembrovej schôdzi, a s ktorou organizácie nesúhlasia, vyplýva, že správa štátnych pozemkov v národných parkoch sa má presunúť pod Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR. Presunom pozemkov pod envirorezort sa má zabezpečiť jednotná správa chránených území. Pre štát nie je podľa návrhu efektívne, ak sa o územie v národnom parku starajú dve štátne organizácie. Plynú z toho zásadné konflikty, pričom ochrana prírody spravidla ustupuje iným záujmom.

“Ak chce mať Slovensko budúcnosť, potrebujeme vzduch, potrebujeme mať vodu. Tie lesy sú už také vyprázdnené a vysušené, že nám vysychajú pramene, že sa nám stenčujú rieky, že Slovensko, ktoré bolo vždy kráľom vody, začína mať s vodou vážny problém,” vyjadril sa počas odborných diskusií o budúcnosti národných parkov minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že ak novela prejde parlamentom, k zmene v správe štátnych lesov nedôjde “okamžite”. Administratívne sa tak síce udeje od 1. januára 2022, ďalších šesť mesiacov však má trvať spresňovanie územia, a rovnako dlho sa budú riešiť personálne otázky. Účelové prepúšťanie štátnych “lesníkov” však vylúčil. “My všetkým ponúkame miesta,” povedal.

TASR, foto Land Media