Kŕmenie bez GMO zrnovými leguminózami?

V ekologickom poľnohospodárstve sú veľmi rozšírené: domáce zrnové leguminózy. Ich význam rastie už aj na konvenčných mliečnych farmách. Odborníci na výživu diskutujú predovšetkým o bôbe, hrachu a lupine ako o alternatívach k sójovému extrahovanému šrotu (SES). Aké sú možnosti ich použitia? Do akej miery sú zrnové leguminózy porovnateľné s SES?

V druhej časti série Kŕmenie bez GMO od renomovanej spoločnosti Sano – Moderná výživa zvierat s.r.o. si opíšeme alternatívne zdroje bielkovín a dozviete sa viac o využití bôbu, hrachu a lupiny v kŕmnych dávkach.

Bôb

Aké odrody bôbu existujú?

Pri bôbe rozlišujeme farebne kvitnúce odrody a bielo kvitnúce odrody. Farebne kvitnúce odrody sa vyznačujú vyšším obsahom hrubého proteínu. Obsah hrubého proteínu však môže kolísať až v rozsahu 8 %. Z tohto dôvodu je pre výpočet kŕmnej dávky nevyhnutná analýza krmiva.

Porovnanie bôbu a sójového extrahovaného šrotu  

Energetický obsah bôbu a SES je takmer rovnaký. Obsah hrubého proteínu a v bachore stabilného proteínu (UDP) dosahuje naproti tomu pri bôbe len zhruba polovicu obsahu v SES. Farebne kvitnúce odrody bôbu majú vyšší podiel horkých látok (trieslovín) ako bielo kvitnúce odrody. Tieto horké látky znižujú stráviteľnosť v bachore. Obsah UDP vo farebne kvitnúcich odrodách je preto vyšší.

Pokusy s kŕmením odrodami bôbu

Bôb nie je len zdrojom hrubého proteínu, ale aj uhľohydrátov. To je potrebné zohľadniť pri zostavovaní kŕmnej dávky. Pokusy so skrmovaním odrôd Samba a Valeria ukázali, že vyšší obsah trieslovín v odrode Samba nemá negatívny vplyv na príjem krmiva. Bez problémov možno používať robustnejšie, výnosnejšie a na triesloviny bohaté odrody. Obsah bielkovín a obsah močoviny v mlieku však bol vyšší pri skrmovaní odrody Valeria, ktorá je chudobná na triesloviny. Zrejme tu prevládalo stabilnejšie prostredie bachora.

Tabuľka 1: Parametre kŕmnych hodnôt zrnových leguminóz pre prežúvavce (Zdroj: DLG 1997, LfL Grub. 2009, Rath-Maier a.i. 2002)

Hrach        

Aké odrody hrachu existujú?

Aj pri hrachu existujú farebne kvitnúce odrody a bielo kvitnúce odrody. Farebne kvitnúce odrody vykazujú vyšší obsah hrubého proteínu a nižší obsah škrobu. Spomedzi všetkých domácich zrnových strukovín obsahuje hrach najviac uhľohydrátov – predovšetkým škrobu a cukru. Aj tu však existujú výrazné výkyvy vo výnosoch a kvalite. Predovšetkým vlhké a chladné letá znižujú príjem dusíka rastlinami. Obsah hrubého proteínu môže dosahovať iba 18 %. Podobne ako pri bôbe je aj v prípade hrachu stráviteľnosť živín vysoká. Podiel UDP predstavuje iba 15 %.

Použitie pri kŕmení dobytka

Hrach neznižuje príjem krmiva. Napriek tomu by ste ho mali podávať iba v malých množstvách. Z dôvodu nízkeho obsahu hrubého proteínu a UDP je jeho hodnota nXP príliš nízka a na dosahovanie vyššej výkonnosti nepostačuje. Pri zostavovaní kŕmnej dávky je bezpodmienečne nutné zohľadniť vysoký obsah škrobu a cukru. Na základe širokého spektra výkyvov v obsahu živín by ste si mali pri hrachu bezpodmienečne nechať urobiť rozbor na obsah hrubých živín.

Tabuľka 2: Obsah minerálnych látok v zrnových leguminózach (Zdroj: DLG 1997, LfL Grub. 2009, Rath-Maier a.i. 2002)

Lupina

Aké odrody lupiny existujú?

Vo výžive sa používajú sladké lupiny s nízkym obsahom alkaloidov (horkých látok). Najväčšiu úlohu zohráva Lupina úzkolistá. Z dôvodu vysokej náchylnosti na napádanie hubami a antraknózou sa žlto a bielo kvitnúce odrody už takmer nepestujú.

Porovnanie lupín

Lupiny majú najvyšší obsah bielkovín spomedzi všetkých domácich zrnových strukovín. Lupina úzkolistá má aj vyšší obsah hrubého tuku a vyššiu stráviteľnosť hrubej vlákniny. Vďaka tomu poskytuje viac energie na kg sušiny. Vo výžive hovädzieho dobytka sú lupiny s celkovým obsahom alkaloidov menej ako 0,05 % dobre použiteľné. Aj v prípade Lupiny úzkolistej podliehajú obsahové látky výrazným výkyvom, preto by ste si mali v každom prípade nechať urobiť jej analýzu.

Tabuľka 3: Odporúčané maximálne použiteľné množstvá vybraných zdrojov proteínov (Zdroj: Hoffmann&Steinhöfel 2005, UFOP 2004)

Konzervovanie

Zrnové leguminózy sa dajú skladovať pri obsahu vlhkosti maximálne 12 %. Predovšetkým v prípade bôbu býva táto hodnota pri mlátení často prekročená, preto sa musí použiť vhodný konzervačný postup. Nakoľko náklady na sušenie sú veľmi vysoké (tri až štyri eurá na 100 kg), tento proces často odpadá. Ako alternatíva sa môže použiť konzervovanie organickými kyselinami (kyselina propiónová alebo kyselina mravčia), lúhom sodným alebo kŕmnou močovinou. Vo väčšine prípadov sa používa konzervovanie kyselinami.

Ďalšou možnosťou konzervovania je silážovanie zošrotovaných alebo zlisovaných zrnových strukovín vo fóliových vakoch. Tento postup je vhodný predovšetkým pri obsahu zvyškovej vlhkosti nad 25 %, táto hodnota by sa však počas silážovania nemala znižovať. V každom prípade odporúčame použitie silážnych prísad, nakoľko zberaná hmota býva často kontaminovaná kvasinkami a plesňami. Pri plánovaní silážovania musí byť hromada dimenzovaná tak, aby posun nebol menší ako 2m/týždeň. Bez ohľadu na spôsob konzervovania je pozberanú hmotu potrebné konzervovať vždy rýchlo a bez medziskladovania, pretože môže dôjsť k jej rýchlemu znehodnoteniu.

Na rady a možnosti pri silážovaní Vám radi odpovedia odborný Sano poradcovia, ktorí vám ponúknu široké portfólio silážnych prostriedkov z radu Labacsil.

V 3. časti série sa viac dozviete o ďalších alternatívnych zdrojoch bielkovín. Budeme sa  venovať pivovarskému mlátu a slnečnicovom extrahovanom šrote, či výliskom.

Martin Stieranka

Sano – Moderná výživa zvierat s.r.o.