Slovenskí chovatelia ošípaných už niekoľko týždňov pociťujú negatívne dôsledky pandémie nového koronavírusu v podobe extrémne rýchlo padajúcich cien. Hoci odbytové ceny na nemeckej burze klesajú, v našich obchodoch sa tento stav neprejavil. Informovala o tom Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Priblížila, že výkupná cena jatočných ošípaných začala klesať od začiatku prepuknutia koronakrízy na európskom kontinente. Kým pôvodne sa držala na úrovni 1,65 eura za kilogram jatočnej ošípanej, dnes sa cena prepadla už na úroveň 1,15 eura za kilogram. V percentuálnom vyčíslení to znamená pokles o 30 %.
Holéciová upozornila, že cena sa tak dostala na úroveň, od ktorej sa odvíja rentabilita samotného chovu ošípaných pre poľnohospodárov. Slovenskí chovatelia tak začínajú na každom odchovanom zvierati prerábať.

“Záleží od celkovej ekonomiky podniku, ktorý chová ošípané, na koľko mu bude súčasný prepad cien spôsobovať straty. Za cenou zvieraťa však nemôžeme vidieť len náklady na jeho chov. Tržby za zvieratá predsa idú aj na rekonštrukcie objektov, splácanie starých finančných záväzkov našich veriteľov a na reprodukciu chovov, ktorú chceme zvyšovať nielen pod tlakom pandémie, ale aj nutnosti zlepšiť sebestačnosť krajiny,” uviedol predseda Zväzu chovateľov ošípaných Julián Škerlík (zväz je členom SPPK).

Hoci výkupná cena pre chovateľov klesá, spotrebiteľské ceny v obchodoch podľa Holéciovej túto situáciu nekopírujú. “Cena bravčového mäsa v obchodoch neklesla. Nie sme to teda my, chovatelia, ktorí profitujú zo súčasnej situácie,” dodal Škerlík.

Súčasnej situácii podľa Holéciovej nenahráva ani pokles kurzu mien v okolitých krajinách voči euru. Pre nákupcov a spracovateľov sa nákup ošípaných z Poľska, Česka alebo Maďarska stáva oveľa zaujímavejší, ako keby mali odoberať zvieratá od slovenských producentov.

V tejto situácii by podľa nej pomohlo najmä väčšie “potravinové vlastenectvo” po vzore iných európskych krajín. Napríklad Taliansko práve v čase pandémie stavilo na potravinové vlastenectvo a prednostne skonzumovalo najskôr talianske jahňacie mäso a až potom doviezlo jahňatá zo zahraničia.

Zväz chovateľov ošípaných preto podľa Holéciovej apeluje na spracovateľov mäsa, na bitúnky, ale aj na samotných spotrebiteľov, aby nakupovali prioritne slovenské bravčové mäso. Potravinové vlastenectvo sa musí stať témou aj pre Slovensko o to viac, že krajina bez dostatočnej vlastnej produkcie je práve v časoch krízy odkázaná na milosť iných zásobovateľov.

TASR 29.4.2020