Na obhospodarovaných pôdach silne ovplyvňuje výskyt a množstvo jednotlivých druhov burín človek najmä striedaním plodín a uplatňovanou agrotechnikou ich pestovania. Niektoré  druhy burín sú rozšírené len určitých oblastiach, ktoré im vyhovujú svojimi agroekologickými podmienkami (teplota, pôdne vlastnosti), iné sa vyskytujú vo všetkých pestovateľských oblastiach. Výskyt určitého druhu burín môže byť ukazovateľom stavu živín v pôde, pôdnej reakcie, zamokrenosti a ďalších vlastností pôdy. Výskyt a druhové zastúpenie burín je úzko spojené aj s geografickými a klimatickými podmienkami daného stanovišťa.

Výskyt a rozvoj burín je tiež silne viazaný na pestované plodiny. Rozlišujeme napr. jarný aspekt (obdobie od skorej jari do klasenia obilnín), letný aspekt (obdobie od klasenia obilnín do ich zberu), strniskový aspekt (obdobie po zbere obilnín). V jarnom aspekte sa prevažne vyskytujú efemérne buriny a niektoré trváce buriny, v letnom aspekte buriny, ktoré vzchádzajú buď na jeseň, alebo skoro na jar, v strniskovom aspekte neskoré jarné buriny, ktoré začínajú kvitnúť v lete a žijú do jesene. Ozimné, dvojročné a trváce buriny patria medzi dlhšie vegetujúce buriny

Druhové a početné zastúpenie burín v jednotlivých aspektoch na ornej pôde je veľmi menlivé, asociácia sa však môže zmeniť až po prechode na iný systém hospodárenia (napríklad z orby na minimalizáciu obrábania pôdy

Na rozvoj burín v každej pestovanej plodine vplýva kultivácia pôdy, najmä kypriace zásahy. V jarných obilninách sa napr. nevyskytujú tie druhy, ktoré hromadne klíčia na jeseň, lebo sa na jar zničia pri predsejbovom obrábaní pôdy. Významný vplyv na buriny má aj samotný porast, najmä jeho hustota. Z pestovaných plodín dobre potláčajú buriny kompletné porasty raže, lucerny, ďateliny, strukovín, energetickej konopy.

Najvýraznejším zásahom do asociácie i do aspektov burín je používanie herbicídov (najmä v obilninách a v kukurici). Pri ich paušálnom používaní sa môžu vyselektovať niektoré skupiny burín a dlhšie sa budú vyskytovať rezistentné druhy.

V rámci integrovaného pestovania rastlín sa regulácia zaburinenosti uskutočňuje sústavou racionálnych opatrení v súlade s ostatnými prvkami agrotechniky, aby sa zaburinenosť udržala pod prahom škodlivosti. Buriny nikdy úplne nezničíme, len sa ich snažíme potlačiť na ekonomicky únosnú mieru. Vyjadruje ju prah ekonomickej škodlivosti buriny, ktorý predstavuje rozdiel medzi nákladmi na reguláciu burín a stratou, ktorú by nám buriny spôsobili.

Buriny predstavujú skupinu rastlín s veľmi rozdielnymi biologickými vlastnosťami a rozličnými požiadavkami na prostredie. Preto aj ich regulácia je veľmi zložitá. Ak má byť účinná, musí byť komplexná. Zahŕňa opatrenia preventívne (čisté osivá, kvalitné organické hnojivá, starostlivosť o okraje parciel a poľné cesty ), nepriame (striedanie plodín podľa agrotechnických zásad, všestranná výživa rastlín, výber a pestovanie vhodných odrôd, kvalitná príprava pôdy, sejba v optimálnom termíne a vhodným spôsobom). Pokiaľ je výskyt burín vysoký nastupujú proti burinám priame opatrenia. Sú to rôzne mechanické, chemické, biologické zásahy v porastoch s cieľom buriny priamo likvidovať, alebo sa obmedziť ich vývin.

 

Regulácia zaburinenosti chemickými látkami predstavuje likvidáciu, alebo spomalenie rastu burín v rozličných fázach použitím herbicídov. Herbicídmi máme  obmedzovať buriny len v nevyhnutnom prípade. Nemajú sa používať paušálne a preventívne, ale vtedy, keď sa predpokladá prekročenie prahu škodlivosti burín, na základe dôsledne stanovenej prognózy zaburinenosti.

Biologická ochrana rastlín proti škodlivému vplyvu burín je založená na vzťahu burina ako hostiteľská rastlina a živočíšne, prípadne rastlinné organizmy (i mikroorganizmy) ako jej škodca. Tento spôsob regulácie zaburinenosti i napriek dlhodobému úsiliu odborníkov a ekologickej opodstatnenosti sa vo výrobnej praxi využíva v menšom rozsahu. Príčina spočíva v tom, že tento spôsob boja proti burinám je obmedzený na určité druhy burín, je viac závislý od poveternostných podmienok stanovišťa, atď.

Medzi špeciálne metódy na reguláciu zaburinenosti patria fyzikálne metódy s využitím plynového plameňa (tepelné plečky), nastielanie – mulčovanie organickou hmotou a agrofóliami, štetinové plečky, sterilizácia pôdy v pareniskách a iné.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

Externý spolupracovník redakcie, Nitra