Za buriny považujeme všetky druhy rastlín (aj kultúrnych), ktoré rastú medzi pestovanými plodinami proti vôli pestovateľa a nejakým spôsobom im škodia. Zatieňujú porast, odoberajú mu vodu a živiny, môžu byť medzihostiteľmi škodcov a chorôb.

Buriny, ako divokorastúce rastliny, majú skorší nástup vegetácie a teda rýchlejšie využívajú pôdny priestor v porovnaní s kultúrnymi plodinami. Buriny sú vo svojich nárokoch oveľa skromnejšie a súčasne odolnejšie proti nepriaznivým vplyvom prostredia. Dokážu z daných podmienok vyťažiť maximum na úkor pestovaných rastlín. Pri väčšom výskyte významne znižujú množstvo a kvalitu zberaných plodín.

Predpokladá sa, že v priemere bežná zaburinenosť plodín znižuje ich produkciu asi o desať percent. Môže sa však vyskytnúť aj situácia, že konkurenčný účinok burín a to aj napriek ich intenzívnej regulácii je taký veľký, že porast je silne potlačený a v podstate sa nedá ani mechanizovane zobrať a vyčistiť od prímesí.

Na vyjadrenie konkurenčných vzťahov medzi burinami a plodinami sa používa ukazovateľ –  plodinový ekvivalent. Vyjadruje pomer hmotnosti sušiny jednej rastliny burinového druhu ku hmotnosti sušiny jednej rastliny pestovanej kultúrnej plodiny. Vyjadruje sa číselnou hodnotou, ktorá vyjadruje násobok suchej hmoty biomasy hodnoteného druhu buriny na jednotke plochy v porovnaní s hmotnosťou suchej hmoty biomasy hodnotenej kultúrnej plodiny. Ak má niektorý druh buriny napríklad plodinový ekvivalent 3, to znamená že jej jedna rastlina buriny odoberie na danom stanovišti trikrát viac živín a vody, ako jedna rastlinka pestovanej plodiny. Okrem živín čerpajú buriny z pôdy aj vodu. Keďže buriny majú mohutnejšiu koreňovú sústavu, odoberajú vodu rýchlejšie a ľahšie ako kultúrne rastliny. To sa tiež významne prejavuje na  znížení úrod pestovaných plodín.

Pestované plodiny a buriny majú v mnohých prípadoch rovnaké nároky na prístupné živiny v pôde. Buriny svojim mohutným koreňovým systémom dokážu z pôdy odčerpávať značné množstvá makroelementov a mikroelementov. Navyše buriny potrebujú tie isté živiny v tom istom čase ako kultúrne rastliny. Preto sa medzi oboma skupinami rastlín odohráva aj konkurenčný boj o prístupné živiny. Na presnejšie vyjadrenie množstva burinami odobratých živín sa používa živinový ekvivalent. Pri ňom sa presne na základe rozborov pestovaných plodín a vyskytujúcich sa burín, hodnotí podiel odberu daného prvku jednou rastlinou plodiny (v hmotnosti suchej hmoty jednej rastliny pestovanej plodiny) k odberu danej živiny burinou (tiež v sušine jej hmoty). Konkurenčná schopnosť burín odčerpávať živiny veľmi významne závisí od druhu buriny a jej vývojového štádia. Dôležitá je samozrejme intenzita zaburinenosti, množstvo prijateľných živín v pôde a spôsob pestovateľskej technológie danej plodiny.

Nedostatočné hnojenie priemyselnými hnojivami sa významne podieľa na vytvorení konkurenčne slabých porastov plodín. Slabé, riedke porasty umožňujú rýchle vzchádzanie burín aj v neskorších fázach vegetácie týchto plodín. Jednoznačne platí, že len kompletné a v termíne založené porasty dokážu efektívne konkurovať rozmanitému druhovému spektru burín v kultúrnych plodinách. Obsah prístupných živín v pôde na úrovni dobrej zásoby, prispieva k vyrovnanému a rovnomernému rastu kultúrnych rastlín, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť porastov voči jednotlivým druhom burín. Aplikácia len dusíkatých priemyselných hnojív, rovnako ako čerstvý resp. kompostovaný hnoj, navyše podporujú klíčenie  a vzchádzanie burín. Pri súčasnom minimálnom využívaní hospodárskych hnojív, nastáva aj pokles biologickej aktivity pôd. To má za následok aj pomalý proces biologického rozkladu semien burín v pôde.

Buriny sú prirodzenou súčasťou agrocenóz, kde veľmi intenzívne súťažia s kultúrnymi plodinami nielen o priestor, svetlo a vodu makro a mikroživiny. Snažia sa doplniť pestrosť ekosystému, kde chceme mať len jeden druh plodiny. Využívajú priestor a časový posun pri zakladaní porastov plodín vo svoj prospech. Ako divokorastúce druhy rastlín sú menej náročné na podmienky prostredia a preto sa rýchlo šíria.

Buriny jednoznačne odčerpávajú z pôdy veľké množstvo živín, čím znižujú výživový režim pestovaných plodín a spôsobujú nám ekonomickú stratu. Plodiny majú k dispozícii menej živín a finančné prostriedky použité na nákup hnojív sa využívajú neefektívne. Mnohé, najmä mohutné a trváce buriny  spotrebujú aj niekoľkokrát viacej živín  a vody ako pestované plodiny. Pri výraznejšom zaburinení väčšiu časť živín odčerpávajú buriny, čo má za následok, že plodiny dosahujú podstatne  nižšie úrody. Preto je systematická preventívna, nepriama i priama regulácia burín je významnou zložkou všetkých pestovateľských systémov kultúrnych plodín.

Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

externý spolupracovník redakcie, Nitra