Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) spustilo na Deň Zeme (22. 4.) petíciu za záchranu vnútrozemskej delty Dunaja. S petíciou sa obracajú aj na Ministerstvo životného prostredia SR, aby zabezpečilo zmeny dočasného manipulačného poriadku pre Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. TASR o tom informovala Andrea Froncová z BROZ.

Vnútrozemská delta je pozostatok ramennej sústavy Dunaja, ktorá je na Slovensku ohraničená riekou Dunaj a umelým prívodným kanálom do vodného diela Gabčíkovo. “Toto vzácne územie bolo v minulosti drasticky zmenené samotnou výstavbou vodného diela a odvtedy je závislé od množstva vody, ktorá je doň vpúšťaná na základe manipulačného poriadku Gabčíkova,” vysvetľuje Froncová. Tvrdí, že všetky aktualizácie poriadku postupne viedli k obmedzeniu prietokov do ramennej sústavy.

Manipulačný poriadok už od začiatku počítal so simuláciou prirodzených záplav v ľavostrannej ramennej sústave Dunaja cez odberný objekt Dobrohošť. Objekt bol projektovaný na kapacitu vody 234 kubických metrov za sekundu, no podľa BROZ takéto množstvo cezeň nikdy netieklo. “V roku 2015 to bolo iba maximálne 90 kubických metrov za sekundu. V súčasnosti platná verzia manipulačného poriadku počíta už len s maximálnym prietokom vody na úrovni 60 kubických metrov za sekundu,” poznamenala Froncová.

Ramenná sústava trpí čoraz väčším nedostatkom vody a jej dynamiky, konštatuje Froncová. Počas zimy do ramennej sústavy potečie len 20 kubických metrov za sekundu z maximálnych 60, v lete to je 30 kubických metrov. “To nepredstavuje ani 1,5 percenta vody pretekajúcej Dunajom,” hovorí Froncová. Aktuálne prietoky podľa ochranárky na udržanie a záchranu prírodných hodnôt nepostačujú.

V petícii BROZ tiež žiada, aby vnútrozemskej delte Dunaja bola poskytnutá ochrana. “Nesúhlasíme so spôsobom, ako sa štát stará o prírodné hodnoty našej najväčšej sústavy mokradí a nakladá s vodou v nej,” podotkla Froncová. Dodáva, že ochranári z BROZ nie sú proti využívaniu vody Dunaja na produkciu elektrickej energie. Požadujú však, aby sa to dialo v rozumnej miere a zostali zachované aj lužné ekosystémy ramennej sústavy.

“V čase zhoršujúcich sa dôsledkov klimatickej zmeny, pre ktorých zmierňovanie je prítomnosť mokradí nevyhnutná, je takéto konanie kompetentných orgánov neprípustné,” uviedla Froncová.

TASR 22.4.2020