Okrem mnohých iných záväzkov zo všetkých oblastí života sa Slovenská republika pri vstupe do Európskej únie zaviazala i k rešpektovaniu smerníc, regulujúcich nakladanie s odpadmi. Iste, aj my chceme mať doma na Slovensku čisté životné prostredie a poriadok v krajine. Riešenia a ciele, za ktorými sa uberá Európska únia, nemusia byť ale vždy a pre každého, vzhľadom na špecifiká krajiny, jednoducho dosiahnuteľné.

Je to nakoniec i jeden z dôvodov, prečo sa tu pripúšťajú aj isté výnimky a možnosť posunu termínov. Napríklad cieľ dosiahnuť v roku 2035 zníženie objemu komunálneho odpadu ukladaného na skládkach na maximálne 10% /pri využití výnimky pre Slovensko 25%/ z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu sa v našich podmienkach javí ako ťažko dosiahnuteľný. Už pri porovnaní množstva produkcie komunálneho odpadu na obyvateľa však vidno, že naliehavosť a možnosti riešenia problému sa v jednotlivých štátoch veľmi líšia. Medzi Dánskom, kde podľa štatistiky Eurostatu v roku 2016 vyprodukoval obyvateľ  777 kg odpadu za rok a Slovenskom s 347 kg za tento rok je predsa len markantný rozdiel. Zároveň treba vziať do úvahy rozdiely vo výkonnosti ekonomiky a s tým súvisiace možnosti investovať do spaľovní odpadu, separácie komunálnych odpadov a recyklácie jeho zložiek. Ak si Európska únia kladie za úlohu dosiahnuť do roku 2020 mieru recyklácie 50%, ide tiež o správny, ale veľmi ťažko vo všetkých členských krajinách dosiahnuteľný cieľ. Či sa teda podarí dosiahnuť uvedené ciele, ostáva stále otázkou. Je však veľa opatrení, ktoré môže urobiť každý z nás ako jednotlivec, mesto či obec, alebo organizácia poverená nakladaním s komunálnym odpadom a tak prispieť k naplneniu spomínaných cieľov, ktoré nie sú samoúčelné. Smerujú k zdravšiemu a krajšiemu životnému prostrediu pre nás všetkých.

Pozrime sa napríklad na jednu z podstatných zložiek zmesového komunálneho odpadu, biologicky rozložiteľný odpad. Jeho podiel podľa viacerých štúdií kolíše od 40 až do 60%. Patria sem všetky druhy odpadu, podliehajúce aeróbnemu, alebo anaeróbnemu rozkladu, napríklad rastlinné zvyšky po údržbe verejnej zelene, zvyšky zeleniny, ovocia, kuchynské odpady, ale aj papier a kartón. Dôvodov, prečo sa dôkladne venovať nakladaniu s týmto druhom odpadu je viac. Ak by sme brali do úvahy hoci iba ekonomický pohľad, spočívajúci v obmedzení množstva hmoty, zbytočne rýchlo zapĺňajúcej skládky, stojí to za hľadanie iných riešení. Navyše je možné očakávať tlak na znižovanie skládkovania komunálneho odpadu i cestou vyšších cien za ukladanie na skládkach. Biologicky rozložiteľný odpad však ponúka súčasne veľa ďalších príležitostí ušetriť a dokonca získať aj prospech.

Jednou z nich je kompostovanie. Všetci si ešte pamätáme, keď v nedávnej minulosti spaľovanie pokosenej a starej trávy, konárov a iných zvyškov pri jarnom, či jesennom upratovaní pokrývalo dymom celé údolia obcí a mestské štvrte. Pritom sa všetci obyvatelia v širokom okolí nadýchali nielen nebezpečného kysličníka uhoľnatého, ale často aj ešte nebezpečnejších splodín horenia, ako sú rakovinotvorné dechtové latky a dioxíny, pochádzajúce aj z iných druhov odpadu spaľovaných spolu s organickou hmotou. Legislatíva, zakazujúca tento postup likvidácie odpadu bola skutočne nevyhnutná a vďaka za ňu. Sú tu predsa oveľa lepšie a užitočnejšie riešenia, napríklad kompostovanie. Ide o riadený, na prírodných princípoch postavený proces, charakterizovaný ako zväčša aeróbny rozklad za pomoci živých organizmov, najmä mikroorganizmov. Výsledkom je kompost s vysokým obsahom humusu, použiteľný na zlepšenie úrodnosti pôdy doma, ale aj na väčšie práce pri úpravách krajiny, rekultiváciách, a na hnojenie. V súčasnosti, keď zažívame klimatické zmeny, nie je zanedbateľná ani zvýšená schopnosť pôdy, obsahujúcej viac organickej hmoty, zadržiavať vodu.

Technológia kompostovania je veľmi variabilná a možno ju prispôsobiť podľa podmienok a možností vybaviť sa technikou. Dnes je k dispozícii dostatok informácií na internete, alebo v odborných publikáciách, aby každý mohol postupovať správne a dopracoval sa k žiadanému výsledku. Už aj v malých, domácich podmienkach, ak chceme zdokonaľovať okrasnú, alebo úžitkovú záhradu a mať z nej radosť, potrebujeme dodávať priebežne do pôdy organickú hmotu. Kompost pripravený spracovaním  bežného odpadu domácností dokáže tento problém riešiť veľmi dobre. Či už v malom kompostéri, alebo na domácom kompostovisku, založenom na vhodnom mieste, sa môžeme nielen zbaviť odpadu, ktorý vzniká každý deň v kuchyni, ale aj pokosenej trávy, lístia a ďalších rastlinných zvyškov. V krajinách, kde je prísna a vymáhateľná legislatíva, ale prebehla súčasne aj dlhodobá práca s informovaním verejnosti, je takéto riešenie bežné. Pri svojich cestách po Rakúsku som videl na mnohých miestach, i v mestách, pri rodinných domoch s malou záhradkou, či iba trávnikom a okrasnými rastlinami, kompostér, alebo domáce kompostovisko.

Každý sa však doma výrobou kompostu zaoberať nechce. Na Slovensku preto pribúda stále viac obcí, zriaďujúcich obecné kompostoviská. V ideálnych prípadoch sú už vybavené modernou technológiou, financovanou z Európskych fondov a štátnych podporných programov. Vyrobený kompost potom poskytujú občanom, alebo za mierny poplatok firmám, ktoré ho potrebujú na svoju činnosť. Podobne vznikajú pri väčších mestách a komunálnych podnikoch moderné priemyselné kompostárne, schopné zvládnuť biologicky rozložiteľný odpad z mesta a jeho okolia. Tento spôsob likvidácie biologicky rozložiteľných odpadov funguje teda veľmi dobre aj vo veľkom. Uplatnenie vyrobeného kompostu by nemalo byť problémom, nedostatok organickej hmoty v pôde  sa netýka iba záhradkárov a správcov verejnej zelene. Slovenskému poľnohospodárstvu po zmenách štruktúry, ktorých dôsledkom je podstatné zníženie objemu živočíšnej výroby, citeľne chýba dostatok organickej hmoty v pôde. Jeho následkom sa dlhodobo znižuje úrodnosť pôdy a širšie využívanie kompostov by rozhodne nebolo na škodu.

Okrem kompostovania  však máme ďalšie možnosti, ako biologicky rozložiteľný odpad zužitkovať. Väčšie množstvá drevnej hmoty, hrubšie konáre a zvyšky po hospodárení v lesoch je možné zhodnotiť veľmi dobre aj energeticky. V lokalitách, kde je drevného odpadu veľa, ide o vítaný zdroj tepla nielen pre rodinné domy, ale aj obecné budovy a dokonca i celé časti mesta, ako napríklad v Malackách.  Ide síce o spaľovanie organickej hmoty, čo z ekologického hľadiska nie je úplne ideálne, pri použití vhodnej technológie ide však o prijateľné energetické zhodnotenie odpadu a zároveň alternatívu, prípadne vítaný doplnok k iným, dnes naozaj drahým nosičom energie.

Biologické rozkladné procesy možno využiť aj na likvidáciu odpadu v bioplynových staniciach. Na Slovensku ide zatiaľ  o pomerne zriedkavo používanú technológiu, pretože je investične a prevádzkovo náročná. Navyše je tu odpor a obavy obyvateľov z nepríjemného zápachu v okolí bioplynových staníc, hoci pri správnej technológii sú neopodstatnené. Využívajú ju preto u nás zatiaľ najmä poľnohospodári, kde je biologicky rozložiteľnej hmoty dostatok, či už ide o rastlinnú hmotu, alebo exkrementy hospodárskych zvierat, hydiny či ošípaných. Okrem čiastočnej, alebo aj úplnej energetickej sebestačnosti podniku môže byť tržba za predanú elektrinu, či teplo byť pre dostatočne veľkú farmu s vyhovujúcou štruktúrou výroby vítaným doplnkom príjmu. Môže to byť zároveň pre blízke obce príležitosť, ako naložiť s časťou biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.

Biologicky rozložiteľný odpad je zatiaľ stále v našom odpadovom hospodárstve problémom, najmä vo veľkých sídlach. Dôvodov je viac a siahajú od malej chuti obyvateľov triediť odpad až po komplikácie so zberom a manipuláciou s časťou biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu /napr. kuchynské odpady z domácností/. Ak sa ale podarí prekonať ťažkosti pri zavedení dostatočne účinného a prijateľného spôsobu, môže byť, vzhľadom na vysoký podiel v komunálnom odpade, dôsledné využívanie biologicky rozložiteľného  odpadu jedným z ťažiskových prvkov pri napĺňaní cieľov, ku ktorým sme sa v oblasti nakladania s odpadmi zaviazali.

-ap-   foto autor

 

Skládky komunálneho odpadu sa majú stať postupne minulosťou

Klasická kompostáreň v Brezne. V popredí drevný odpad pripravený na spracovanie do kompostu