Územie Slovenska bolo od pradávna osídľované. Naši dávny predkovia k tomu mali viacero dôvodov: hlboké lesy plné zveriny, dostatok kvalitnej vody a tiež prírodné bohatstvá ukryté pod zemou, napr. železo, drahé kovy a uhlie. Banský turizmus (mining tourism) je druh turistickej činnosti v priemyselných areáloch, technologických areáloch, ako aj na miestach priemyselného dedičstva v produktovej skupine geoparky a geoturizmus.

V niekoľkých lokalitách Slovenska sa ukrývalo zlato, striebro i meď, ktoré bolo treba „len“ vybrať, vydolovať. Na miestach nálezísk, kde boli dobré podmienky na ťažbu, s dostatkom dreva a vody pre banskú činnosť, vznikali banské osady. Z malých osád, postupne vyrástli menšie či väčšie mestá. Čulý banský a obchodný život v týchto mestách prekvital hlavne počas stredoveku. Z Nemecka prichádzali noví kolonisti – banskí odborníci, ktorý prinášali so sebou i nové ťažobné postupy, hlbinnú ťažbu, technológie a spôsoby spracovania kovov. Rozvíjal sa obchod a zlato, striebro i meď sa vyvážali do rôznych krajín.

Podľa kroník boli drahé kovy zo slovenského územia veľmi kvalitné a v zahraničí veľmi žiadané. Banské oblasti boli dve: stredoslovenská s mestami Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica a s okolitými lokalitami, a východoslovenská oblasť so Spišom, Gemerom, Šarišom a Zemplínom. Najviac baní, hút a hámrov bolo v Spišskej Novej Vsi, Závadke (okres Gelnica), Poráči, Smolníku, Gelnici, Krompachoch, atď., kde sa ťažilo hlavne striebro a meď a v Zlatej Idke, kde sa ťažila zlatá ruda. Na východnom Slovensku však nastal úpadok baníctva pre nerentabilnosť už v 17. storočí na rozdiel od Štiavnickej oblasti kde sa pracovala naplno ešte aj v 18. stor. Kvalita kovov postupne klesala a baníctvo i remeslá zanikali. Získavanie a spracovanie kovov na území dnešného Slovenska siaha ešte do čias osídlenia inými národmi cca spred 4 000 rokmi. Intenzívnou banskou činnosťou a zakladaním prvých baníckych osád sa začali zaoberať naši slovanskí predkovia po prisťahovaní na tieto územia v 2. polovici 1. tisícročia. Vtedy sa rozvinulo baníctvo do takých rozmerov, že ďalších 1 000 rokov až do konca 20. storočia znamenalo progres rozvoja vedy a techniky a svojim významom prekročilo hranice Slovenska.

 

Členenie banských regiónov podľa Slovenskej banskej cesty [1] s podnázvami, centrálnymi a základnými lokalitami je možné charakterizovať:

Baníctvo Malých Karpát – Malokarpatská banská cesta s centrom v Pezinku a lokality: Pezinok, Limbach, Modra, Pernek, Marianka.

Uhoľné baníctvo Slovenska – Hornonitrianska a Juhoslovenská uhoľná pánva s centrami Prievidza, Handlová, Veľký Krtíš a lokality: Prievidza, Handlová, Cígeľ, Nováky, Veľký Krtíš.

Baníctvo zlata, striebra a farebných kovov – oblasť stredoslovenských neovulkanitov s centrami Banská Štiavnica, Kremnica a Nová Baňa a lokality: Banská Štiavnica, Kremnica, Kremnické Bane, Hodruša-Hámre, Nová Baňa, Pukanec, Štiavnické Bane, Vyhne, Banská Belá, Svätý Anton, Banský Studenec, Voznica, Rudno nad Hronom, Brehy.

Baníctvo medi, zlata  a antimónu – okolie Banskej Bystrice, Liptov a Horehronie s centrami Banská Bystrica, Špania Dolina a Ľubietová a lokality: Banská Bystrica, Špania Dolina, Ľubietová, Jasenie, Magurka, Podbiel – Františkova Huta, Liptovský Hrádok – Vážnica, Vyšná Boca (+ Nižná Boca, Malužiná), Vysoké Tatry – Kriváň, Valkovňa, Malachov, Staré Hory, Osrblie – Tri vody.

Baníctvo medi a železa – Spiš s centrom Spišská Nová Ves a lokality: Spišská Nová Ves, Švábovce, Rudňany, Poráč, Novoveská Huta, Hnilčík, Smolnícka Huta, Smolník, Gelnica, Krompachy, Slovinky, Hnilec, Mlynky, Jakubany.

Baníctvo železa, magnezitu a mastenca – Gemer s centrom v Rožňave a lokality: Rožňava, Čučma, Rudná, Nižná Slaná, Vlachovo, Sirk – Železník, Štítnik, Drnava, Dobšiná, Bretka.

Baníctvo okolia Košíc, Prešova a Slanských vrchov – s centrom v Košiciach a lokality: Košice, Červenica – Dubník, Zlatá Baňa, Prešov – Solivar, Zlatá Idka, Poproč, Medzev (Watzenseifen, Goldseifen), Vyšný Medzev (Luciabaňa).

Slovenská železná cesta je súčasť Stredoeurópskej železnej cesty (Mitteleuropäische Eisenstrasse MEES) a jedna z kultúrnych ciest registrovaných Európskym inštitútom pre kultúrne cesty so sídlom v Luxemburgu (orgán Rady Európy). Spája miesta bývalej ťažby železných rúd, výroby a spracovania železa a ďalších kovov. Centrá: Košice a okolie (Košické hámre), Medzev, Jasov, Štós, Smolník, Prakovce, Gelnica, Rožňava, Betliar, Nižná Slaná, Vlachovo, Dobšiná, Stratená, Tisovec, Sirk – Červeňany, Štítnik, Pohorelá, Podbrezová, Ľubietová, Banská Štiavnica, Kremnica atď.

Ryžovanie zlata, Zdroj: Slovenská asociácia zlatokopov

Ryžovanie zlata je najstarší a zároveň najjednoduchší spôsob získavania zlata. Spôsob práce má 4 fázy, a práca nie je tak jednoduchá ako sa zdá. Ak má byť ryžovanie úspešné, je potrebné si techniku ryžovania osvojiť. Umožní stať sa na chvíľu zlatokopom a to, čo sa vyryžuje,  zostane ako pamiatka turistovi. Nespočetné množstvo potokov a riek Slovenska v sebe ukrýva zlatý prach, zrnká i nuggety. Známych je vyše 700 lokalít. Mnoho z nich je ešte neznámych, neobjavených čakajúcich turistických zlatokopov. Záleží od skúseností, vytrvalosti a šťastia, či je celodenná drina korunovaná úspechom. Svoje lokality si zlatokopi samozrejme strážia a nazývajú ich ako Diabolský potok, Stratený potok, Králičí potok, Prekliaty potok a pod.

Hornonitriansky región turizmu

Hornonitriansky banský skanzen ponúka vo vyťažených priestoroch, chodbách a štôlňach bane Cigeľ už vytvorené jedinečné banské zariadenia. Všetky priestory tvoriace súčasť 2,5 hodinovej prehliadkovej trasy sú autentické. Prehliadka poskytuje turistovi zážitok z cesty jazdou banským vláčikom v dĺžke 2 312 metrov do hnedouhoľnej bane, akú denne zažívajú baníci pri svojej práci. Cieľom prehliadky je udržiavať v povedomí banícke tradície na Hornej Nitre, zachovať banské priestory pre budúce generácie v podobe, v akej zostali bezprostredne po dobývaní, umožniť nahliadnuť turistom do útrob zeme a zároveň im ukázať extrémne podmienky, v ktorých baníci denne vykonávajú svoju prácu.  Fáranie v bani Cígeľ po každodennej ceste baníka je atraktívna turistická prehliadka častí povrchových, ale hlavne podzemných banských priestorov, ktoré sú v dobývacom priestore ťažby hnedého uhlia. Prevádzkovateľ vybaví každého návštevníka plášťom, ochrannou prilbou, sebazáchranným prístrojom a osobným svietidlom (banskou lampou).

Tesne nad mestom Prievidza je meandrová časť rieky Nitra. V zákrutách z vnútornej stany možno nájsť zlatinky až 1 mm veľké.

Spišský región turizmu

Baníctvo medi a železa bolo uskutočňované v lokalitách Bušovce (Seifhagen), Gelnica (Grellenseifen), Kežmarok (Goldseif), Kojšov (Kobulseifen, Königseifen), Lendak (Muhlseifen), Ľubica (Hebseifen, Seltzenseifen, Riedseifen, Katzwinkel seifen), Markušovce (Goldbach), Mlynky (Rabenseifen, Steinseifen), Mníšek (Dörrenseifen, Kalichseifen, Schnellenseifen), Poráč (Zlatník), Rakovec (Krebsseifen), Rakúsy (Krumseifen), Richnava (Zlatník), Rudňany, Slovenská Ves (Kalingseifen), Slovinky, Smolník, Stará Voda, Spišská Belá (Markseifen, Tiefenseifen), Spišská Nová Ves (Thonseifen, Möllerseifen), Spišská Teplica (Morenseifen), Švedlár (Weissenseifen), Teplička (Escherseifen).

Gemerský región turizmu

Baníctvo železa, magnezitu a mastenca bolo uskutočňované v lokalitách Betliar, Čučma (Čierna dolina), Dobšiná (Grosswolfseifen, Kleinwolfseifen, Florenseifen, Goldschmiedsländl, Wolfseifen), Rožňava (Zlatá dolina).

Pohronský región turizmu

Banícky expres po železnici z kráľovského mesta Zvolen cez striebornú Banskú Štiavnicu a zlatú Kremnicu v letnej sezóne premáva po jednej z najkrajších železničných tratí tam, kde banícka tradícia prežíva do dnešných dní. Banské múzeum v prírode a expozícia Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici priťahuje turistov najmä možnosťou fárania do bane, pričom najstaršie časti sú datované až do 17. storočia. Známa je dedičná štôlňa Bieber nazvaná po zámožnej štiavnickej rodine z 15. storočia s dĺžkou 5 670 m. Šachta Ondrej je turisticky prístupná ako súčasť štiavnického Banského múzea v prírode, je hlboká 433 m a spolu so štôlňou Bartolomej slúži ako podzemný skanzen. Banskou technickou pamiatkou v meste je aj historická budova Klopačky zo 17. storočia.

Horehronský región turizmu

Súčasťou dediny Špania dolina sa stal Banícky orloj. Unikátny hrajúci orloj sa nachádza priamo v dedine na námestí a je zmenšeným modelom špaňodolinskej bane. Uzatvorená skalná stena orloja sa každú celú hodinu doširoka otvára, aby ukázala úmornú prácu haviarov v hlbinách špaňodolinskej medenej bane. V pravej časti orloja je umiestnená farebná soška sv. Klementa – patróna baníkov.

Šarišský región turizmu

Opálové bane na Dubníku a opálové ložiská sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu a tak dávno. Unikátne opálové bane sa nachádzajú medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica a až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou vo svete. Pozrieť je možné vzácnu Alunogénku – chodbu s unikátnymi minerálmi – a navštíviť najväčšiu banskú sálu alebo opálový kostol. Rezervovať si je možné aj vyhľadávanie opálov na halde Viliam a prehliadku výrobkov z vybrúsených opálov. Slovenské opálové bane sa po 100 rokoch od svojho znovuotvorenia stali vychytenou turistickou lokalitou a technickou pamiatkou.

Opálová baňa, Zdroj: www.zlavomat.sk

Banské múzeá

Slovensko dokumentuje banskú činnosť v oblasti, geologickú stavbu, ochrana prírody a životného prostredia, uchovávajú minerály a horniny zo slovenských aj svetových ložísk. Na Slovensku je takýchto múzeí viac než 40, najzaujímavejšie exponáty a zbierky možno nájsť v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, banskom múzeu v Banskej Štiavnici s mineralogicko-ložiskovou expozíciou, zbierkami minerálov a hornín zo slovenských aj svetových ložísk, expozíciou dokumentujúcou dejiny baníctva, bansko-technické zariadenia. Prírodovedné múzeum v Bratislava s mineralogickými, petrologickými, paleontologickými zbierkami, v Gbeloch je jediné múzeum zamerané na históriu objavenia ropy a dokumentáciou ťažby. Banícke múzeum v Gelnici ponúka návštevníkom expozíciu baníctva, modely pracovísk, rekonštruovanú štôlňu, geologické a mineralogické zbierky Spiša. Podunajské múzeum v Komárne má dokumentáciu o ryžovaní zlata. Slovenské technické múzeum v Košiciach sprevádza návštevníkov baníckou expozíciou v podzemí, baníctvo a hutníctvo, vysokou pecou Karol pri Vlachove a hámor v Medzeve. Kremnické múzeum mincí a medailí ponúka expozíciu minciarstva a medailérstva a v Liptovskom Mikuláši možno nájsť zbierku sintrov, dokumentáciu jaskýň, jaskyniarstva, máp. Novobanské Pohronské múzeum predstavuje pamiatky na baníctvo a najmladšiu slovenskú sopku Pútikov vŕšok. Banícke múzeum v Rožňave chráni históriu baníctva a hutníctva Gemera, Liptovské múzeum vážnicu a klopačku. Solivar pri Prešove disponuje technickými  objektami na čerpanie a varenie soli, šachtou Leopold a klopačkou.

Banské náučné chodníky sú osobitne edukačne pripravené turistické trasy. Okrem tabúľ s popisom o krajinárskych hodnotách dokumentovaného prostredia, obsahujú aj informačné tabule o histórii baníctva v regióne. Zo známych možno uviesť: Pezinský banícky náučný chodník, Opálový náučný chodník, Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia v Banskej Štiavnici. Nové náučné chodníky s viazanosťou na baníctvo vznikli v rámci geoparku Banská Štiavnica – Chodník o ekológií piargskych tajchov – má 5 zastávok ktoré priblížia biologický život a s tým súvisiacu kvalitu vody vo vybraných tajchoch, ktoré sú súčasťou jedinečného a svetovo unikátneho banskoštiavnického vodohospodárskeho systému. Náučný geologický chodník Paradajs na 19 zastávkach približuje geologickú stavbu a vývoj Štiavnických vrchov vrátane histórie baníctva a geologických výskumov a vplyvu banskej činnosti na životné prostredie. Piargsky chodník je trasa dlhá 5,3 km s deviatimi zastávkami o najvýznamnejších banských dielach (šachty a štôlne) tejto oblasti, ale aj o úpravníctve rúd. Piargsky vodohospodársky chodník ktorý prostredníctvom 16 zastávok približuje jedinečnosť a svetovú unikátnosť banskoštiavnického vodohospodárskeho systému na jednej jeho časti, piargskej skupine vodných nádrží (tajchov).

 

Rôzne banícke lokality a miesta ryžovania zlata, striebra a medi

Bajerovce, Baka, Banská Belá, Banská Štiavnica, Batka, Béluj, Benos, Betliar, Bosna, Brusno, Busovce, Cinobaňa, Časta, Čavoj, Červenica, Číčov, Čierny Balog, Detrik, Dobrohost, Dolná Lehota, Dubodiel, Dúbrava, Dunajská Streda, Gabčíkovo, Gelnica, Gemer, Gemerská Hôrka, Giraltovice, Harmanec, Heľpa, Harmanovace nad Topľou, Hnilec, Hnúšťa – Likier, Hondrúša Hámre, Horná Lehota, Horná Ves, Horný Bar, Hradište, Hrochoť, Humenné, Chvojnica, Chyžné, Jarabá, Jasenie, Kojšov, Kokava nad Rimavicou, Kopernica, Krompachy, Legnava, Lúčky, Magurka, Malinová, Marhaň, Martin, Matiaška, Medzev, Medzibrod, Mníšek nad Hnilcom, Modra, Moravany nad Váhom, Muráň, Mužla, Mýto nad Ďumbierom, Nemecká, Nemečky, Nitrianske Pravno, Nová Baňa, Partizánska Ľupča, Pernek, Pezinok, Podriečany, Pohronská Polhora, Pohronský Bukovec, Polomka, Poniky, Poproč, Prakovce, Prievidza, Prochoť, Pukanec, Rakúsky, Remata, Rimavská Baňa, Rožňava, Rudno nad Hronom, Ruský Hrabovaec, Sirk, Skýcov, Slavošovce, Slovenská Ves, Slovinky, Smolnícka Huta, Smolník, Snakov, Spišská Belá, Spišská Nová Ves, Strihovce, Šamorín, Švedlár, Tisovec, Trenčianská Turňa, Turček, Tužiná, Uderinna, Valašská Dubová, Veľké Kosihy, Veľký Klíž, Višňové, Vojka nad Dunajom, Vyhne, Vyšná Boca, Závadka nad Hronom, Zlatá Baňa, Zlatá Idka, Zlatná na Ostrove, Zlatníky [2].

Názvy pôvodných starých ryžovísk a baní sú rôzne, z čoho možno usudzovať, že ryžovacia činnosť a baníctvo bolo pravdepodobne dosť koordinované a názvy zavádzané tak, aby sa nepoplietli. Staré banské dediny a mestá sa ako nemí svedkovia minulosti prihovárajú aj súčasníkom. Hoci sa v nich už kovy dávno neťažia, historické udalosti vpísané do úzkych štôlní lákajú novodobých objavovateľov a turistov tajomnou atmosférou podzemného dobrodružstva pri dolovaní zlata, striebra a kvalitného hnedého uhlia. Koniec 20. storočia znamenal útlm banskej činnosti vo väčšine významných európskych ťažobných revírov. Prechod na nízkouhlíkovú a nízkoemisnú energetiku je  úzko spojený aj útlm baníctva. Územné lokality po útlme uhoľnej banskej činnosti produkujúcej nežiadúce emisie majú záujem využiť vhodné banské cesty nadzemné i tunely podzemné v prospech turistov. Na uplatnenie sa vyžaduje nielen mapovanie, záchrana, či postupné sprístupňovanie a propagovanie bansko-technických pamiatok, ale dlhodobým cieľom je zvýšenie záujmu o banský turizmus v geoturizme v regiónoch turizmu s existujúcim a prítomným baníctvom na Slovensku [3].

Geoturizmus, ako relatívne nová produktová skupina turizmu, si vo svete získava čoraz väčšiu popularitu a stáva sa novým globálnym fenoménom. Možno ho v spojení s banským (montánnym) turizmom chápať ako špeciálnu formu turizmu v prírodnom prostredí so špeciálnym záujmom o geológiu. V skutočnosti však možno konštatovať, že ľudia už odpradávna navštevovali „geologické divy“, ako napr. jaskyne, pohoria, kaňony, sopky, atď. Avšak, až v posledných desaťročiach sa objavila skutočná výzva v tomto sektore, pričom bol vytvorený nový trh s veľmi špecifickými a neobvyklými požiadavkami vychádzajúcimi z definícii výskumníkov, potrieb ochrany geologického dedičstva a vhodného spôsobu požiadaviek turistov.

Literatúra:

  1. www.slovenskabanskacesta.sk
  2. Baníctvo a banské skanzeny, SACR, 2007
  3. Filčák, R.: Podpora uhoľných regiónov v transformácii, Luxembourg: Publications Office of the     European Union, 2019, ISBN: 978-92-76-00092-1

V Bratislave, 08.01.2021

 

Ing. Juraj Kerekeš, hosť. prof.

odborník z praxe v turizme

osobnosť cestovného ruchu SR

 

redakčná úprava a titl. fotografia- Land Media