Otázka č. 3.  Aké kroky alebo opatrenia odporúčate prijať vláde SR na zvýšenie produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva SR? Ktoré sú slabé miesta súčasného stavu, vrátane trhu s výrobnými vstupmi do poľnohospodárstva, zabezpečenia a organizácie odbytu poľnohospodárskych výrobkov a ich spracovania? Akú úlohu by pritom mohli zohrať zmeny vo vlastníckych a užívateľských vzťahoch k pôde a v podnikateľskej štruktúre poľnohospodárstva? 

PETER BACO: Cieľom produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva a potravinárstva by malo byť aspoň dosiahnutie priemeru štátov EÚ. To možno zabezpečiť dvojnásobným kapitálom s reštrukturalizáciou faktorov práca a pôda, zvýšením investícií do systému vzdelávania, čo by malo byť agrárnou a národnou prioritou. V pôdnej politike minimalizovať zábery pôdy, podporovať zvyšovanie jej kvality a výkonnosti ako ochrany proti jej degradácii, plnenie environmentálnych, klimatických a estetických funkcií pôdy, čo by sa malo riešiť legislatívne. S tým súvisí usporiadanie vlastníckych vzťahov k pôde a pozemkové úpravy viazať na záujmy miestnych samospráv.

STANISLAV BUCHTA: Chýbajú dopadové štúdie pre rozvoj spracovateľských kapacít poľnohospodárskych produktov a všetkých foriem „krátkych reťazcov“, na vertikálnu spoluprácu medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom, obchodom, vrátane spolupráce malých fariem pri spoločnom marketingu na odbyt výrobkov a spoločnom nákupe vstupov. Viac akceptovať odbytové združenia výrobcov.

MÁRIA BEHANOVSKÁ: Pôdohospodárstvo a vidiek majú predpoklady na to, aby  napredovali a spoločne rozvíjali všetky časti krajiny. Po 17. rokoch členstva v EÚ je najvyšší čas efektívne využívať zdroje cez SPP. Potrebujeme stabilnú pôdohospodársku politiku s dlhodobou víziou v kontexte národných potrieb a potenciálu udržateľného rozvoja vidieka.

RÓBERT DOHÁL: Súčasný stav v SR je nastavený tak, že v prvovýrobe  o 10-15 rokov iba 6-7 finančných skupín môže ovládať 40-50% výrobných zdrojov v agrosektore. Tento proces treba nie zastaviť, ale zvrátiť, lebo nemá nič spoločné s poľnohospodárstvom. Obmedzia sa tým aktivity rôznych zlatokopov, ktorí podnikajú s dotáciami, čo treba zmeniť! Viazané platby zaviesť na maximálne koncentrácie zvierat, ovocia, zeleniny a repy v jednom katastri či chotári. Takto  diverzifikovať a „tlačiť“ výrobu do regiónov. Zabránilo by sa tým špekuláciám v podnikaní. Poberanie dotácií stropovať na % z tržieb.

JOZEF GÁLIK: Lepšie využitie produkčných kapacít možno optimalizáciou intenzifikačných vstupov, hlavne závlah, keď z 300 tisíc hektárov sa dnes využíva 20%. Ďalší faktor je stav pozemkového vlastníctva, vysoká rozdrobenosť pôdy, nejasné a zložité užívacie vzťahy k pôde. V potravinárstve chýbajú investície do moderných technológií, výdaje na výskum, vývoj a inovácie. Zvýšenie spracovateľských kapacít obmedzí vývoz domácich surovín do zahraničia. Treba rozšíriť výrobnú horizontálnu spoluprácu a vertikálnu integráciu so spracovateľským priemyslom, rozvíjať komunikáciu so spotrebiteľom a alternatívne odbytové kanály priamym predajom spotrebiteľovi v regiónoch.

LADISLAV LYSÁK: Kľúčové problémy Slovenska: predaj pôdy zahraničným subjektom, nízka produkcia, proexportná orientácia, strata potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, vysoká nezamestnanosť, vyľudňovanie vidieka, nedocenený vedecko-technický rozvoj a rezervy v oblasti vidieckeho turizmu treba riešiť z fondov EÚ včasnými projektmi.

MÁRIA KADLEČÍKOVÁ: Najväčšou výzvou je povýšiť vládnym dokumentom postavenie agrosektoru na prioritu vlády SR vypracovaním stratégie rozvoja s alokáciou finančných zdrojov. Podporou modernizácie výroby zvýšiť konkurencieschopnosť a spravodlivé rozdelenie zisku pre aktérov všetkých článkov potravinovej vertikály. Mladých ľudí motivovať pre podnikanie a život na vidieku.

ARPÁD MATEJKA: Pri využívaní pôdneho fondu zamedziť jeho špekulatívny predaj zahraničnému i domácemu záujemcovi tak, aby sa zamedzilo predajom z druhej ruky a vytvoreniu veľkostatkárskej triedy oligarchov. Štátnu pôdu prenajať v obmedzenom rozsahu len domácim záujemcom s podmienkou vyžívania iba na poľnohospodársku výrobu.

ŠTEFAN MIHINA: Štát by mal podporiť opatrenia na zlepšenie kvality pôdy, nekompromisne ich dodržiavať vlastníkom či nájomcom, tiež činnosť odbytových združení, resp. zakladať nové, ktoré by iniciovali  rozšírenie kapacít potravinárskych podnikov. Všetko by malo byť podporované absolventmi stredného i vysokého školstva a výstavbou štátneho poradenského systému spojeného s európskymi štruktúrami.

VOJTECH TĹČIK: Poučme sa z chýb, aby nás naši potomkovia nekritizovali. Životné prostredie je vo vzťahu k poľnohospodárstvu zvlášť dôležité.  Prioritou je zabezpečiť dostatok vody pre poľnohospodárstvo, obyvateľov, zabrániť erózii pôdy a záberom pre investičnú výstavbu. Pre zvýšenie výkonnosti agrokomplexu stačí, aby mu vláda poskytla finančné prostriedky koľko potrebuje. Generačnú obmenu odborníkov zabezpečí bytová výstavba.

Na kopaniciach v Podkylave vybudoval Ing. Vojtech Tlčik PhD. Potravinársky komplex „Nielen ovocie“, kde spracovávajú ovocie a vyrábajú pivo.

Otázka č. 4. Čo by ste odporúčali vláde SR na využitie finančných prostriedkov, ktorú má poskytnúť EÚ na prekonanie následkov pandémie COVID-19 v rezorte pôdohospodárstva a vidieka?

PETER BACO: Podpory z Plánu obnovy EÚ orientovať na kapitálovo náročné závlahy, zásobovanie vodou, vylepšovanie a ochranu úrodnosti pôdy, pozemkové úpravy, produkciu obnoviteľnej energie, najpokrokovejšie technológie a techniku, objekty na chov zvierat, výrobu zeleniny, výsadbu sadov, vinohradov, spoločné odbytové strediská, sklady s obchodnou úpravou a servisom, modernizáciu potravinárstva s kapacitou pre sebestačnosť, vedecké, vzdelávacie a poradenské činnosti, zariadenia pre predaj z dvora, digitalizovanie riadiacich činností i infraštruktúru obcí. V agrokomplexe potrebujeme pestrú veľkostnú a organizačnú štruktúru podnikov. Prehodnoťme zamietnuté a nerealizované inovatívne projekty i pridruženú výrobu ako nosnú ekonomiku vidieka a zdroj zamestnanosti. 

MÁRIA BEHANOVSKÁ: COVID-19 odhalil krehkosť vzťahov územných väzieb medzi vidiekom a mestom. Začať prechod na udržateľné potravinové sebestačné systémy ponúkajúce poľnohospodárom aj obyvateľom miest spravodlivé podmienky na prispôsobenie sa tomuto prechodu. Stratégia „farm to fork“ by mala slúžiť pre tieto princípy.

STANISAV BUCHTA: Zdynamizovať proces riešenia pozemkových úprav v čase, keď sa rysujú prostriedky z EÚ, ktoré sú adresované na podobné druhy podpôr, vrátane úpravy vlastnícko-užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde, nastavením rovnovážnych podmienok pre veľkých aj malých, vlastníkov aj užívateľov. 

PAVOL DELINGA: Štát nie je riadený odborne, ale politicky. Každé štyri roky sa mení vláda, ktorá zodpovedá aj za agrosektor. Potravinová sebestačnosť nezávisí od toho kto vládne, ale  ako vládne. Nepomôže kritika, len zmena politiky v EÚ, lebo od nej závisí čo chcú silní, a to nie sme my. Koľko poľnohospodárov je v Parlamente EÚ? Koľkí chcú zmenu naozaj a nie len formálne. Ak si tieto zmeny neuvedomia tí čo nás zastupujú, situácia sa nezmení. Spoločný záujem musí mať vláda i tí, čo vyrábajú potraviny, inak nepríde k zmene. 

MÁRIA KADLEČÍKOVÁ: Obnova závlahových systémov pomôže znižovať krízové situácie v dôsledku sucha a zadržiavať vodu na území SR. Prioritou je komplexná konsolidácia pôdy s cieľom zjednodušiť manažment podnikateľských štruktúr, umocniť zodpovednosť za hospodárenie na pôde, zvýšiť využívanie finančných nástrojov EÚ, podporiť investície do modernizácie technického vybavenia podnikov, hlavne mladých farmárov, posilniť služby prvovýrobcom formou  poradenstva, výskumu a vzdelávania.

FRANTIŠEK MACH: Nasmerovať finančné zdroje do obnovenia výroby zeleniny, ovocia, hrozna, vína, zemiakov a ďalších tradičných plodín. Výmera vinohradov v SR sa znížila od roku 1990 z 35 tisíc hektárov na 8 tisíc. Treba vytvoriť podmienky pre získanie štátnej pôdy na výsadbu nových viníc, zriaďovanie odbytových združení, spoločných mechanizačných družstiev, obnovenie pridružených výrob a služieb ako nosnú formu zamestnanosti na vidieku, vr. predaja z dvora aj slovenského vína.

ŠTEFAN MIHINA: Malo by sa vychádzať zo spomínanej dlhodobej vízie, v ktorej by sa mali vytvoriť rámce na základe spoločenskej dohody. Nemali by byť tendenčné, prípadne orientované iba na nejakú oblasť, či záujmovú skupinu. 

SILVIA MATÚŠOVÁ: Pri príprave budúceho programového obdobia 202I-2027 treba špecifikovať aspekty využívania nového mechanizmu podpory regiónov, miest a obcí  projektmi financovanými z EÚ. Hlavným cieľom musí byť zjednodušenie ich čerpania znížením administratívnej záťaže žiadateľov, eliminovať náklady na prípravu žiadostí a odstrániť chybovosť v procese prípravy. 

VOJTECH TĹČIK: Veľkou podporou by bolo vytvorenie systémov riadenia cenových a produkčných rizík z nevyčerpaných prostriedkov a z Plánu obnovy EÚ, aby farmári mali odvahu a istotu. Veľký potenciál vidím vo vidieckej agroturistike, ktorá nepozná hranice, je to spôsob ako zblížiť ľudí žijúcich v mestách s vidieckym obyvateľstvom.

Vinohrady pod Malými Karpatmi

Otázka č. 5Čo iné by ste ešte odporúčali na oživenie slovenského vidieka, vytváranie     nových  pracovných príležitostí na vidieku, rozvoj vidieckeho cestovného ruchu, zakladanie rozmanitých typov fariem a malého podnikania pre  návrat mladých ľudí na vidiek. 

PETER BACO: Rozvoj vidieka riešiť ako samostatný segment regionálnej politiky. Nezávislý zahraničný audit na vidiecku politiku SR by nám poskytol alternatívne videnie a možno aj originálne námety. Podnikanie rodinných fariem využívať hlavne v cestovnom ruchu. Pohyb z dediny do mesta sa obracia. V upadajúcich záhradkárskych osadách sa chatky prestavujú na domy a mini gazdovstvá. Trend severoamerických víkendových fariem, keď dediči nepredajú rodičovskú farmu, ale u fungujúceho miestneho farmára si objednajú jej údržbu a prevádzku, sa v určitej podobe možno šíriť aj na našom vidieku.

MÁRIA BEHANOVSKÁ: Vo svete rastie záujem o kultúrne dedičstvo, tradičné potravinové výrobky, miestne produkty, čo zlepšuje sociálnu situáciu obyvateľov. Príkladom je Toskánsko i iné regióny Francúzska, ktoré dokázali využiť tieto aktivity pre ich rozvoj. Existuje model poskytujúci metodickú a organizačnú štruktúru pre rozvoj Vidieckych inkubátorov, ako vzdelávacích a podporných inštitúcií na regionálnej úrovni.

STANISLAV BUCHTA: V poľnohospodárstve klasická sezónna práca je na ústupe a presadzujú sa iné flexibilné modely zamestnávania, čo je zjavný proces polarizácie pracovných síl. Na jednej strane zostane potreba manuálnej práce sezónneho charakteru a na strane druhej, inovácie a technologické zmeny budú vyžadovať kvalifikovanú pracovnú silu. To si vyžaduje špecifický prístup k reprodukcii pracovných síl.  

FRANTIŠEK MACH: Corona kríza v súčasnosti najviac postihla organizácie cestovného ruchu na vidieku, vr. odbytu vína v hoteloch a reštauráciách. V čase krízy v tridsiatych rokoch minulého storočia vinohradníkov a vinárov zachránilo Slovenské vinohradnícke družstvo, ktoré členom spracovalo hrozno a zabezpečilo predaj vína. Družstvo v Modre vybudovalo aj Hotel Modra so spracovateľskými kapacitami, ktorý je majetkom štátu, ale chátra. Štát by ho mal vrátiť vinohradníkom a vinárom. Spracovaniu hrozna a odbytu vína by pomohlo zriadenie odbytového združenia. Štát by mal riešiť aj straty vinárov v dôsledku pandémie.

ŠTEFAN MIHINA: Na vidieku by sa mali tvoriť vidiecke sídla a nie iba miesto na prespanie ľudí z miest. V územných plánoch obcí nestavať poschodové bytovky, ale aj ležaté paneláky (radovky), ale finančne podporiť občiansku vybavenosť, vr. zvýšenej finančnej i vedomostnej podpory ich zamestnancov.

VOJTECH TĹČIK: Treba zaviesť 4-dňový pracovný týždeň, aby ľudia z mesta, mohli prežiť časť svojho života v zdravom prostredí, možno aj na svojich víkendových mini farmách. Finančné prostriedky z EÚ na projekty by mala posudzovať odborná rada v danom regióne. Pre podporu nových odbytísk našich produktov v niektorých lodných prístavoch uvážiť zriadiť sídlo odbytového združenia.

PETER PATÚŠ: Rozvoj slovenského vidieka potrebuje nové pracovné miesta v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, potravinárstve a pridružených pomocných výrobách, najmä v cestovnom ruchu a návratu mladých ľudí na vidiek. K tomu zabezpečiť  nájomné byty a umožniť vhodné kultúrne vyžitie, na čo zabezpečiť dostatok investičných prostriedkov z EÚ a poskytnúť podnikateľom na vidieku výhodné úvery.

(dokončenie ankety)

 

Spracoval: Rudolf Haspra 

foto:  František Mach

titulná fotografia: Oceňovanie úspešných vinárov na medzinárodnej výstave vín VITIS AUREA v Modre.

redakčná úprava:  Land Media