Poznatky o znášanlivosti a neznášanlivosti hlavných poľných plodín sú základom teórie a praxe striedania plodín v osevných postupoch. Súčasne sú nevyhnutné aj pre úspešné zavádzanie osevných postupov. Z hľadiska stupňa znášanlivosti pestovaných rastlín po sebe sa poľné plodiny rozdeľujú do štyroch skupín:

  • znášanlivé plodiny
  • mierne znášanlivé plodiny,
  • zriedka znášanlivé plodiny,
  • neznášanlivé plodiny.

Znášanlivé plodiny tolerujú dočasné opakované pestovanie na pozemku bez výraznejšej redukcie úrod. Neznášanlivé plodiny sú na monokultúrne pestovanie veľmi citlivé. Tieto plodiny v osevnom postupe potrebujú určité obdobie (odstup) od troch až do šiestych rokov medzi ich pestovaním (v osevnom postupe) na rovnakom pozemku.

Tabuľka 1: Znášanlivosť rastlín v osevnom postupe (MOLNÁR, 1999)

Z hustosiatych obilnín najlepšie znáša opakované pestovanie raž ozimná. Na dobrých pôdach dočasné opakované pestovanie znáša aj pšenica siata jarná. Z bôbovitých plodín opakované pestovanie dobre znáša bôb obyčajný. Z hľadiska úrodnosti pri opakovanom pestovaní rastlín sa  bôb považuje za najstabilnejšiu plodinu. Sóju s odstupom času napádajú choroby. Najväčšiu citlivosť na monokultúrne pestovanie ukazuje ďatelina lúčna a lucerna siata.

Medzidruhová znášanlivosť poľných plodín

Medzidruhová znášanlivosť plodín v osevnom postupe závisí od alelopatických účinkov a ekologických podmienok pri ich pestovaní.  Z bôbovitých plodín je sója a bôb znášanlivá ako po sebe tak aj po iných bôbovitých rastlinách.

Z hľadiska medzidruhovej znášanlivosti hustosiatych obilnín treba zdôrazniť, že raž sa môže pestovať po sebe aj po iných obilninách, ale ovos sa po sebe neznáša, avšak  môže nasledovať po hociktorej obilnine. Obe plodiny sú prijateľné predplodiny pre iné hustosiate obilniny.

Sled plodín je znázornený v riadku

Tabuľka 2: Medzidruhová znášanlivosť hustosiatych obilnín v osevnom postupe (MOLNÁR, 1999)

Požiadavky hlavných plodín na pôdu

Medzidruhová znášanlivosť plodín v osevnom postupe závisí nielen od alelopatických účinkov ale aj od pôdnoklimatických podmienok pri ich pestovaní. Jednotlivé plodiny alebo skupiny plodín v osevných postupov majú rozdielne požiadavky na pôdu. Napríklad ozimné obilniny vyžadujú pôdy stredne ťažké, dostatočne hlboké, hlinité, hlinito-ílovité, s dostatočnou zásobou živín a humusu, reakciou pH 6,0-7,5. Menej vhodné až nevhodné sú pôdy veľmi ľahké, kyslé a zamokrené. Výnimkou v nárokoch plodín na pôdu je raž ozimná, ktorá vyžaduje pôdy ľahké, piesočnaté aj plytké a skeletovité s pH 5,3-5,8. Znamená to, že ak sa pestuje niektorá plodina vo veľmi dobrých agroekologických podmienkach je menej citlivá na nevhodnú predplodinu. Na úrodnej pôde, kde je vysoká rezerva úrodotvorného potenciálu dokáže plodina prekonať prípadné nepriaznivé rezíduálne účinky horšej predplodiny.

Pre pšenicu ozimnú sú najvhodnejšie pôdy ťažšie (ílovito hlinité) pôdy, ktoré musia byť kypré a vzdušné. Za dobré pšeničné pôdy sa považujú černozeme a ich prechody k  hnedozemiam a čierniciam, hnedozeme na sprašiach, hnedozeme a luvizeme na sprašových hlinách, fluvizeme, kambizeme a rendziny ak hĺbka ich materských substrátov presahuje 0,6m.

Raž sa pokladá za obilninu ľahších pôd a vyšších polôh – pahorkatín a vrchovín.

Jačmeň jarný vyžaduje ľahšie a stredne ťažké hliny. Vhodné sú zrnitostne ľahšie druhy pôd. Vysoké zhutnenie ornice mu nevyhovuje.

Kukurica siata na zrno a siláž vyžaduje pôdy s dobrou zásobou živín, výhrevné, primerane prevzdušnené, hlinité s reakciou pôdy okolo 7,0 a s vyšším obsahom humusu. Nevyhovujú jej pôdy chladné, ílovité. V suchších podmienkach sú vhodnejšie pôdy so schopnosťami udržiavania pôdnej vlhkosti. V chladnejších oblastiach sa darí kukurici na ľahších a dobre štruktúrnych pôdach, ktoré sa ľahšie prehrievajú.

Repa cukrová je náročnou plodinou z hľadiska požiadaviek na pôdu. Vyžaduje pôdy hlboké, humózne, hlinité až ílovitohlinité, slabo alkalické až neutrálne na rozdiel od zemiakov, ktoré vyžadujú reakciu pôdy 5,5-6,5.

Repka olejka je na pôdy pomerne tolerantná. Vyžaduje stredne ťažké, hlinitopiesočnaté pôdy, hlboké, štruktúrne, dobre zásobené humusom a živinami. Nevyhovujú jej pôdy extrémne ľahké a ťažké, zlievavé, zamokrené s vysokou hladinou podzemnej vody, podobne ako slnečnica ročná, ktorej vyhovuje ph 6,0-6,8.

Slnečnica ročná nemá na pôdu vyhranené nároky. Za najvhodnejšie sa považujú hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdy, černozemného a hnedozemného typu.

Hrach siaty je plastickou plodinou z hľadiska požiadaviek na pôdu, avšak najlepšie sa mu darí na pôdach stredne ťažkých, t.j. na pôdach hlinitých, hlinito piesočnatých a piesočnato-hlinitých.

Sója fazuľová vyžaduje pôdy hlboké, priepustné, štruktúrne a biologicky aktívne, výhrevné a dobre zásobené humusom. Vhodné pôdy sú hlinité, ílovito – hlinité a hlinito-piesočnaté. Sója je citlivá na pôdne prostredie, no nevyhovujú jej pôdy ťažké, zamokrené. Pozor sója je náročná na zásaditú pôdnu reakciu, nevyhovujú je pôdy kyslé.

Fazuľa záhradná vyžadujú pôdy výhrevné s dobrými infiltračnými vlastnosťami, biologicky činné pôdy s dostatkom prístupných živín. Vhodné sú ľahšie priepustné piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté pôdy.

Šošovica jedlá vyžaduje vzdušné, ľahšie, piesočnato hlinité alebo hlinitopiesočnaté pôdy.

Viky vyžadujú stredne ťažké až ťažké pôdy.

Lucerna siata a vičenec vikolistý vyžadujú ľahšie, hlboké a prevzdušnené pôdy. Lucerne siatej osobitne  škodí glejový horizont pod ornicou, ktorý nevie prekonať rastúcimi koreňmi. Ostatné druhy ďatelinovín majú širokú stanovištnú amplitúdu, pretože aj také druhy ako ďatelina lúčna a ďatelina plazivá , ktorým viac vyhovujú ťažšie pôdy, sa daria aj na ľahších pôdach , ak majú dostatok vlahy.

Vo všeobecnosti v osevných postupoch platí, čím sú horšie pôdnoekologické podmienky stanovišťa, tým je efekt správneho striedania plodín pozitívnejší. Pri správnom zaradení plodín po sebe sa v takýchto lokalitách dosahujú vyššie úrody a plodiny menej trpia škodlivými činiteľmi.

 

                                                                        Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil

                                                                    Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre