Poľnohospodársky zväz ČR, Agrárna komora ČR a Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sú sklamané z neuzatvorenia dohody o budúcich pravidlách Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK, po spoločnej online tlačovej konferencii, na ktorej slovenskí a českí poľnohospodári reagovali na fakt, že koncom mája sa Európskemu parlamentu (EP), Európskej komisii (EK) a Rade EÚ nepodarilo dospieť k dohode o podobe CAP do roku 2027.

Agrokomory to podľa nej považujú predovšetkým za zlyhanie európskych orgánov, ktoré nepochopili realitu súčasného európskeho poľnohospodárstva a jeho úlohu pri udržaní rovnováhy medzi produkciou potravín a ochranou životného prostredia. “O pravidlách novej CAP sa diskutuje viac ako štyri roky. Poľnohospodári sa oprávnene pýtajú, odkedy sa začne hrať podľa nových pravidiel. Európski politici na únijnej a národnej úrovni čelia výzve na dokončenie reformy CAP, ktorá na jednej strane nájde rovnováhu medzi vyššími ambíciami v súvislosti s ochranou prírody a krajiny a na strane druhej znižujúcimi sa podporami a rastúcimi nákladmi u samotných poľnohospodárov tak, aby zároveň neprišlo k zdraženiu potravín pre spotrebiteľov. O to bude záverečná fáza rokovaní komplikovanejšia,” povedal prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal.

Podľa predsedu Poľnohospodárskeho zväzu ČR Martina Pýchu sú  poľnohospodári prví, ktorí na vlastnej koži pociťujú klimatické zmeny alebo pokles biologickej rôznorodosti. “Aj napriek tomu sa na nich kladú ďalšie požiadavky, ktorých dosahy sú prinajmenšom sporné a v mnohých prípadoch prinesú ďalšiu byrokratickú záťaž,” zdôraznil Pýcha.

Sila európskeho poľnohospodárstva spočíva podľa neho v jeho rozmanitosti a jadrom akejkoľvek stratégie musia byť predovšetkým poľnohospodári, ktorí sú schopní do zmien investovať. V opačnom prípade rastie riziko, že sa budú vidiecke oblasti vyľudňovať oveľa rýchlejším tempom ako doteraz. Pretože doteraz sa neukončili trojstranné rokovania o budúcej podobe CAP, prijímajú sa podľa Pýchu rozhodnutia, ktoré prinášajú ďalšie nároky, a celá vyjednávacia pozícia sa nanovo komplikuje.

“Je už 5 minút po dvanástej. Úprimne sme sa spoliehali na to, že sa v týchto dňoch dozvieme, ako bude vyzerať kompromisná dohoda o novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2023. Aj slovenskí poľnohospodári sa potrebujú na zásadné zmeny pripraviť. Poľnohospodárstvo je beh na dlhé trate,” poznamenal predseda SPPK Emil Macho.

Strategické plány CAP majú podľa Macha členské štáty predložiť do Bruselu za necelých sedem mesiacov. “Stále však nepoznáme niektoré ich základné východiská. Navyše, pred nami stoja nielen výzvy v oblasti výroby potravín, ale aj ekologické výzvy, ktoré sú často z nášho pohľadu pripravované úradníkmi a politikmi, ktorí nepoznajú realitu poľnohospodárskej výroby a pripravujú ich bez akejkoľvek analýzy dosahov na produkciu potravín na jednotnom európskom trhu. Preto je podľa nás neprijateľné, že sa úradníci a politici tri roky nevedeli dohodnúť na kompromisných návrhoch k novej európskej politike,” uzavrel Macho.

TASR, foto tasr